Závislostný vzťah vytvárame vtedy, ak si o sebe myslíme, že nie sme úplní a k tomu, aby sme boli, potrebujeme niekoho iného. Neuvedomujeme si však, že nikto iný sa nestane našou súčasťou a nedoplní nás v tom, čo nám vnútri chýba. Môže síce kráčať na ceste životom s nami, ale keď raz príde k tomu, že už nebudeme môcť stáť vedľa seba (čo sa vždy stane, pretože naše fyzické telá nie sú nesmrteľné), budeme musieť zostať celiství aj bez toho druhého. Ak sa to nenaučíme ešte predtým ako do vzťahu vstúpime, budeme závislostné vzťahy vytvárať zas a znova.

Ako je možné nebyť závislí? Ak sa cítime istí aj vo svojej samote a nepotrebujeme na prežitie spoločnosť niekoho iného, ak cítime stabilitu a pevný základ v sebe, ak sa vieme v prípade samoty oprieť sami o seba, tak môžeme stretnúť (alebo pritiahnuť) práve takého človeka, ktorý má takisto nezávislý pocit bezpečia a je v súlade sám so sebou. Takíto dvaja ľudia sú schopní vytvoriť tzv. vedomý vzťah – teda nie sú na sebe závislí, pretože sú sami v sebe celiství, a teda ak sa stane, že nejaký čas budú musieť byť jeden bez druhého, dokážu sa postarať sami o seba a vystačia si s láskou, ktorú dávajú sami sebe.

Takíto ľudia nepotrebujú toho druhého na to, aby ho odčerpávali z energie, pretože tej svojej majú dosť. Čerpajú z nekonečného zdroja (z Lásky) a na takomto pevnom základe môžu spolu vstúpiť do spolutvorenia, z ktorého môže vzísť krásny vedomý vzťah.