Závislosť a spoluzávislosť v partnerských vzťahoch
Závislosť na omamných látkach, na hrách či hracích aoch býva častým dôvodom na konflikty vo vzťahoch či rozvod manželstiev. Partner, ktorý je závislý, si často svoju závislosť neuvedomuje alebo nechce priznať, a teda ani nechce pracovať na jej odstránení. Prepadá sa do svojej závislosti bez ohľadu na to, či vo vzťahu má alebo nemá uspokojené svoje emocionálne, psychické a materiálne potreby. Spolu s ním sa však prepadá aj jeho partner a stáva sa spoluzávislým.
Spoluzávislosť sa prejavuje neustálou kontrolou závislého partnera, alebo uspokojovaním jeho potrieb na úkor vlastných. Spoluzávislý partner kryje závislého pred známymi, popiera závažnosť jeho závislosti, ospravedlňuje jeho správanie, zachraňuje ho, preberá zaňho zodpovednosť a v rôznych smeroch sa preňho obetuje. Toto všetko robí najčastejšie zo strachu z opustenia.
Emócie spoluzávislého sú závislé od aktuálneho emocionálneho stavu závislého, a tak sa spoluzávislý dostáva do úzkosti až depresie, ktorá nemá konca. Neuvedomuje si pritom, že smútok z opustenia je možné spracovať, pretože opustenie je rozhodnutie, kdežto úzkosť spôsobená nekonečným očakávaním, že bude lepšie, vyvoláva beznádej a dostáva spoluzávislého do pozície obete.
Ak si spoluzávislý uvedomí svoj stav a rozhodne dostať zo svojej spoluzávislosti, napriek tomu, že závislý partner sa prepadá čím ďalšej tým hlbšie do svojej závislosti, je potrebné, aby: 1.) si stanovil hranice (schopnosť povedať „nie“), 2.) začal sa starať o seba prostredníctvom aktivít, koníčkov, priateľov, 3.) začal si uvedomovať vlastnú hodnotu, 4.) spolupracoval s psychológom, poradcom či terapeutom, 5.) dovolil sám sebe komunikovať vo vzťahu asertívne, 6.) využil relaxačné a liečivé účinky jógy, meditácie či alfa relaxácie.
