Ak sa súžitie dvoch ľudí mení na súženie a ich vzťah už dospel do štádia, v ktorom nie je v silách ani jedného z partnerov vyjsť zo začarovaného kruhu večných problémov, hádok a výčitiek, nastal možno ten najvyšší čas začať komunikovať sprostredkovane, teda cez mediátora alebo poradcu. Niekoľko takýchto stretnutí pomôže partnerom odhaliť skryté príčiny, ktoré sú často jadrom každej ich hádky a nespokojnosti so vzťahom. Zároveň sa takto dokážu dohodnúť na spoločne odsúhlasených pravidlách, vďaka ktorým ich vzťah ožije a naplní ich predstavy o plnohodnotnom spolužití dvoch ľudí či rodiny. Takýto prístup často odvráti rozchod a rozvod, ku ktorému vzťah pôvodne smeroval. Jediné, čo je k tomu potrebné, je vôľa oboch partnerov a túžba zostať spolu.

Ak medzi manželmi príde k úplnému odcudzeniu a ani jeden z nich už na vzťahu nechce pracovať, prípadne si už v predstavách zariaďuje svoj život inak – teda bez súčasného manžela či manželky, často to býva posledným signálom k tomu, že pracovať na záchrane manželstva by už bolo zbytočným úsilím a požiadajú o rozvod.

Často sa stáva, že jeden alebo obidvaja manželia cítia, že im bolo (alebo je) vo vzťahu ublížené a že sa odcudzili až do takej miery, že nedokážu spolu komunikovať a teda ani sa dohodnúť na riešení spoločných záležitostí, ktoré je v prípade rozvodu potrebné deliť.

Rozvodová mediácia je v takomto prípade vhodným riešením práve preto, že často dokáže obnoviť komunikáciu medzi vzájomne odcudzenými manželmi a smeruje k dohode o výchove detí, ich styku s rodičmi či starými rodičmi, výške výživného, otázke kto kde bude bývať a samozrejme, aj k dohode o delení spoločného majetku. Dohoda, ku ktorej manželia prostredníctvom mediácie dospejú a ktorú mediátor spíše, je následne predložená súdu na schválenie za účelom zabezpečenia jej vykonateľnosti. Takáto dohoda sa stáva neoddeliteľnou súčasťou rozsudku súdu o rozvode manželstva.

Nielen rozvodová mediácia spadá do oblasti pôsobenia mediátora v rámci rodiny. Mediáciu je možné využiť aj pri riešení sporov a konfliktov pri viacgeneračnom spolužití ľudí – či už ide o zavedenie pravidiel v domácnosti, o hospodárenie so spoločnými peniazmi alebo rozdelenie úloh a kompetencií.

Mediátor dokáže byť v rámci rodinnej mediácie nápomocný aj pri záležitostiach, ktoré sa týkajú dedičstva, ak sa pozostalým nedarí dohodnúť na konečnom riešení, ale tiež pri vyrovnávaní spoluvlastníckych vzťahov, pri sporoch ohľadne budúcnosti a štúdia detí, pri potrebe starostlivosti o rodičov či chorých členov domácnosti.

Nie vždy je v rodine možné vyhradiť si čas a priestor na to, aby sa všetci jej členovia porozprávali o vzniknutom probléme a vzájomne sa dohodli na jeho riešení k spokojnosti všetkých. Mediácia práve tento priestor a čas poskytuje. Navyše, čas, ktorý je k tomu potrebný, je vďaka mediátorovi naplno využitý, bez zbytočných konfliktov či nepríjemných pocitov hnevu a frustrácie, ktoré zvyčajne vedú k vzďaľovaniu od riešenia.

Podľa definície Medzinárodnej federácie koučingu (ICF Internation Coaching Federation) je koučovanie partnerstvo s klientom v rozhovore, ktorý podnecuje premýšľanie a inšpiruje človeka maximalizovať svoj osobný a pracovný potenciál.

Koučovanie sa odlišuje od terapie tým, že sa nezaoberá liečením minulých tráum. Namiesto toho sa sústreďuje na súčasné a budúce ciele klienta a pomáha mu preskúmať a porozumieť vlastným hodnotám, presvedčeniam a schopnostiam. Je to dynamický proces, ktorý podporuje sebapoznávanie a osobný rast.

Tento príbeh je výstižnou ilustráciou podstaty koučingu:
Istý žobrák už tridsať rokov sedával pri ceste. Raz šiel okolo neho cudzinec a on automaticky natiahol ruku, aby si vyžobral nejaké drobné.
„Nemám ti čo dať,“ povedal cudzinec a spýtal sa ho, na čom to sedí.
„To je iba stará debna. Sedávam na nej odjakživa.“
,,Nikdy si nepozrel dovnútra?“ spýtal sa cudzinec.
„Nie, prečo? Nič tam nie je.“
„Tak sa pozri,“ nástojil cudzinec.
Žobrákovi sa s námahou podarilo debnu otvoriť. V nemom úžase, neveriac vlastným očiam, uvidel, že je plná zlata.

Koučing je práve o tom. Povzbudzuje ľudí, aby sa pozreli hlboko do seba a objavili skryté talenty a potenciál, ktorý možno dlho ignorovali. Je to proces, ktorý môže mať transformačný vplyv na život človeka.

Nikto nás nikdy neučil, ako vychovávať dieťa. A to aj nielen preto, že každé dieťa je iné, ale tiež preto, že každý rodič kladie dôraz na inú stránku výchovy a vychováva svoje dieťa podľa vlastných preferencií, hodnôt a postojov. Kým sú deti malé, stačí to. Ale čo v období puberty? Vieme udržať dobré vzťahy s našimi deťmi aj v takomto náročnom životnom období plnom zmien, výkyvov nálad a nestálych emócií?

Ak nám už problémy prerastajú cez hlavu, zvyčajne naše dieťa objednáme k detskému psychológovi a spoliehame sa na to, že on si s ním poradí a potom bude všetko tak ako predtým. Ale čo tak začať riešiť problém skôr než sa dostaneme do situácie, kedy si s vlastným dieťaťom už nevieme rady? Niekedy stačí zmeniť prístup, inokedy zaviesť nové pravidlá alebo iba si uvedomiť, že aj naše dieťa je plnohodnotný človek so svojimi potrebami, túžbami a snami. A možno práve vtedy, keď u rodičov príde k takémuto uvedomeniu, môže byť prospešné poradiť sa s odborníkom o tom, čo vieme zmeniť vlastnými silami.