Ako oznámiť deťom, že sa rozvádzame?
Ako oznámiť deťom, že sa rozvádzame?
Keď manželstvo dospeje do štádia, kedy už nie je cesty späť a jediným vyslobodením z utrpenia, ktoré manželia prežívajú, sa javí byť rozvod, jedným z najväčších problémov býva, ako to oznámiť deťom. Najmä vtedy, ak sú deti ešte malé.
Kto by mal deťom povedať o rozvode?
Je veľmi dôležité, aby deťom túto skutočnosť oznámili rodičia spolu. Ak takúto dôležitú udalosť oznámi deťom iba jeden z rodičov, deti nevedia vydedukovať, ako sa k tomu stavia ten druhý a potrebujú odpovede na svoje otázky od obidvoch rodičov. Zároveň, ak im to oznámi iba jeden, môžu sa cítiť druhým rodičom nemilované.
Nemenej dôležité je ubezpečiť deti, že obidvaja rodičia ich majú stále rovnako radi a že ony v žiadnom prípade nenesú nijakú zodpovednosť za to, čo sa deje. Je potrebné im vysvetliť, že každý z rodičov sa síce rozhodol ísť vlastným životom, ale že o ne sa postarajú a vždy tu pre ne budú obidvaja.
Nie je vhodné hovoriť deťom, že budú mať nového otecka alebo novú mamičku, aj keby ste ich týmto spôsobom chceli ubezpečiť o tom, že získajú o rodiča či dvoch navyše. Deti majú obidvoch rodičov radi a predstava, že do ich rodiny vstúpi nový dospelý, im často nie je príjemná, dokonca to môžu odmietať.
Hovorte deťom aj o ich budúcnosti po rozvode
Aby sa deti necítili v novej situácii stratené, mali by ste im povedať, kde a u ktorého z rodičov budú bývať, prípadne že budú bývať na striedačku u obidvoch. Skúste vytvoriť priestor pre ich otázky a pravdivo im na ne zodpovedajte. Nemusíte ísť do detailov, ktoré by ich zbytočne rušili, ale nechajte ich pýtať sa, majú právo vedieť, čo s nimi bude a aký prístup budú mať k rodičovi, ktorý s nimi už bývať nebude.
Ako môže byť nápomocný mediátor?
Rátajte s tým, že deti môžu mať na informáciu o rozvode rôzne reakcie od plaču, cez hnev až po pocit bezmocnosti. Niektoré deti po rozvode rodičov navštevujú detského psychológa, aby im pomohol vyrovnať sa s novou situáciou, a to najmä vtedy, ak informácia o rozvode nebola odkomunikovaná zrozumiteľne alebo sa pri jej podávaní nebral ohľad na ich pocity.
Mediátor môže poskytnúť nielen priestor na rodinnú komunikáciu, ale v jeho kompetencii je rozhovor usmerňovať tak, aby sa deti necítili novou informáciou ohrozené. Zároveň vám môže poradiť, aké slová voliť, čomu sa radšej vyhnúť a ako deti ubezpečiť o vašej láske k nim. Pre deti môže byť takýto deň významný v pozitívnom aj negatívnom zmysle – v závislosti od toho, ako vyzerali podmienky na ich život a rozvoj v rozpadajúcej sa rodine, ale aj od toho, ako im informáciu o rozvode podáte a aké pocity to v nich vyvolá. Každé dieťa je iné a rozhovor na takúto dôležitú tému by mal byť vedený citlivo, aby ublížil čo najmenej.
Ako aj po rozvode zostať v dobrom ľudskom a rodičovskom vzťahu?
Ako aj po rozvode zostať v dobrom ľudskom a rodičovskom vzťahu?
Je veľa párov, ktorí po rozvode nevedia na svojho bývalého partnera nájsť pekné slovo. Často je to spôsobené tým, že každý z nich v sebe cíti krivdu alebo zradu zo strany partnera, a tak často až po zvyšok života zostávajú voči nemu v hneve alebo v pocite ublíženia. Komunikujú spolu iba vtedy, keď musia, aj to iba cez deti alebo cez právnika.
Sústredia sa na to zlé, čo vo vzťahu bolo, miesto toho, aby ocenili to, čo bolo na vzťahu pekné a bez hnevu a vyrovnaní pokračovali vo svojom živote pri hľadaní nového partnera. Neuvedomujú si, že práve odpustenie prináša do života ľahkosť a nové možnosti na krásny vzťah. Vo väčšine prípadov platí, že kto neodpustí a neprijme svoju zodpovednosť za to, kam vzťah dospel, prenáša si tie isté problémy do nového vzťahu.
Porozvodová mediácia
Partnerská porozvodová mediácia sa sústredí práve na zvedomenie všetkého, v čom ten ktorý partner pochybil, aj keď v konkrétnej situácii konal najlepšie ako vedel bez úmyslu ublížiť tomu druhému. Práve takéto zvedomenie často vedie k tomu, že mizne hnev, úzkosť, obviňovanie či sebaobviňovanie a na svojho bývalého či bývalú sa vieme pozrieť z úplne iného uhla pohľadu.
Napokon, čo ukazujeme svojim deťom, ak pred nimi nepekne hovoríme o ich otcovi či mame? Deti to nebudú považovať za pravdu, pretože svoj názor si urobia samé. Budú sa hnevať skôr na nás, pretože my budeme tí, ktorí zo seba vypúšťajú to škaredé na človeka, ku ktorému majú pozitívny vzťah. Aj keď dieťa nie je schopné zastaviť nás v ohováraní druhého rodiča, vo svojom vnútri cíti rozpor. Ukazujeme mu, že sme slabí, ublížení, samoľúbi či ješitní.
Ak sa to týka aj vás, skúste zvážiť, či by nebolo načase odpustiť, priznať si aj svoj podiel na rozpade manželstva a začať hľadať cestu k ľudskej komunikácii so svojím bývalým či bývalou.
