odcudzenie

Strata partnerskej intimity

Strata partnerskej intimity

Intimita nerovná sa sexualita

Milovanie je, samozrejme, jej súčasťou, ale intimita obsahuje aj inú než len fyzickú blízkosť. Partnerská intimita v prvom rade znamená otvorenosť, úprimnosť, dôveru, vzájomnú oporu, ale rovnako tak chuť robiť všetko, čo tomu druhému robí dobre – dotyky, bozky, objatia, masáž, slová lásky, milovanie, obdarovávanie, trávenie spoločného času… S nikým iným nevieme byť v týchto oblastiach tak blízko a tak intímne ako práve so svojím partnerom či partnerkou.

Tri piliere intimity

Fyzické, duševné a psychické je vo vzťahu vzájomne veľmi prepojené. Ak to u partnerov nefunguje na fyzickej úrovni, trpí časom aj duševná a psychická a naopak. Ak si partneri prestanú napĺňať svoje fyzické potreby, vždy sa časom u jedného alebo obidvoch vynárajú otázky: Má ma ešte rád / rada? Alebo má v tejto oblasti za mňa náhradu? Už nechce, aby mi s ním / ňou bolo dobre? Odopiera mi zámerne alebo nevedome to, čo mám rád / rada?… Tieto ťaživé otázky potom zamestnávajú hlavu a bolia na duši. Rovnako, ak jeden z nich necíti, že ten druhý ho má rád, nie je ani ich fyzické spojenie uspokojivé a už vôbec nie krásne. Takisto ak sa už nemajú o čom porozprávať a ich komunikácia sa sústreďuje iba na témy nutné k zabezpečeniu chodu domácnosti, časom prestane fungovať aj fyzická príťažlivosť a vytratí sa duševná blízkosť.

Prečo sa intimita zo vzťahu vytráca

Ak sa intimita zo vzťahu vytratí, býva to z viacerých dôvodov. Jedným z nich je, že často zabúdame na to, čo bolo na vzťahu krásne a prestaneme sa k tomu vracať. Je to ako keď sme sa ako deti radi hrali, v dospievaní sme na to zabudli a až keď máme vlastné deti a začneme sa s nimi hrať, zistíme, že hranie nám robí dobre.

Ďalším dôvodom je, že niektoré veci vo vzťahu nám ubližujú a my sa začneme bolesti brániť tým, že sa na všetkých troch úrovniach – fyzickej, duševnej aj psychickej – postupne od partnera odpútavame. Nedokážeme sa mu s ničím zdôveriť, máme tajomstvá, nie sme schopní ho o nič požiadať, aby sme neboli odmietnutí a aby nám nebolo opäť ublížené.

Iným dôvodom môže byť aj to, že dôverný a intímny vzťah s partnerom vymeníme za silné pripútanie k deťom, pričom si neuvedomíme, že ten, kto s nami zostane aj vtedy, keď už deti vyrastú a odídu, je práve náš partner.

Rovnako sa môže intimita zo vzťahu vytratiť aj vtedy, ak jeden z partnerov pracuje na sebe aj na vzťahu a druhý sa iba „vezie“ a zostáva na jednej úrovni. Vtedy sa medzi nimi vytvorí veľký odstup, pokrivkáva komunikácia, mizne fyzická príťažlivosť a jeden z partnerov má pocit, že ten druhý sa mu vzďaľuje.

Ako intimitu do vzťahu opäť vrátiť?

Je potrebné zamyslieť sa nad tým, na ktorej z vyššie spomínaných úrovní prišlo k jej strate a aký bol toho skutočný dôvod. No a práve tam, kde problém vznikol, je potrebné začať otvárať témy. Niekedy je to ťažké a ani jeden z partnerov sa do toho nechce pustiť ako prvý, ale ak chceme vzťah zachrániť, je potrebné začať práve tam. Ak si na to partneri netrúfajú sami, tak aspoň s pomocou odborníka, pretože nevyriešený problém v partnerskej intimite často končí rozchodom alebo neverou.

Strata partnerskej intimity

Odcudzenie vo vzťahu

Odcudzenie vo vzťahu

Keď sú dvaja do seba zaľúbení, veľmi intenzívne ich to k sebe priťahuje. A to tak na duševnej, ako aj na fyzickej úrovni. Ani jeden z nich nechce pripustiť, že by to niekedy v budúcnosti mohlo byť inak. A v tej chvíli je to určite ich úprimné želanie. Časom ale ošiaľ zaľúbenosti prejde, nastúpia povinnosti, prídu menšie či väčšie problémy, jeden na druhom vidia aj tie temnejšie stránky, prídu hádky.

Keď sa hádky a problémy začnú prehlbovať, postupne môže odísť nielen zaľúbenosť, ale aj láska. A vtedy nastúpi buď prázdno, alebo v horšom prípade odpor voči čomukoľvek, čo partner povie či urobí. V tom druhom prípade je veľmi ťažké zvrátiť situáciu späť, najmä ak partneri nevyhľadajú odbornú pomoc. Ale v prípade, že do vzťahu vojde prázdnota citov, je ešte stále možnosť tieto city zapáliť a rozdúchať. K tomu niekedy stačí využiť osvedčené metódy a silné chcenie obidvoch.

Je odchod zo vzťahu tým najlepším riešením?

Väčšinou sa ale stáva, že namiesto toho, aby sme na existujúcom vzťahu popracovali, začneme vyhľadávať zaplnenie citovej prázdnoty inde. Myslíme si, že z toho, čo nám na súčasnom partnerovi prekáža a nevyhovuje, môžeme utiecť a zaľúbime sa do niekoho iného, s kým to určite bude „iné“. Ak o tom sami seba presvedčíme (často aj s podporou našich známych), zo vzťahu odídeme a nádejáme sa, že tentoraz nám to vyjde.

Čo si ale často neuvedomujeme, je skutočnosť, že do nového vzťahu si nesieme svojich päťdesiat percent zodpovednosti za zánik toho predchádzajúceho, a hlavne – do nového vzťahu prenášame SAMI SEBA. A to so všetkým, čo sme nevyriešili a nepochopili. Neskôr, keď náš nový vzťah naberie podobu toho starého, konštatujeme, že my jednoducho nemáme na vzťahy šťastie, alebo že všetky ženy či muži sú rovnakí a už radšej nechceme nikoho.

Dajme šancu existujúcemu vzťahu

Takéto niečo sa nám bude diať dovtedy, kým nepochopíme, že sme to práve my, kto by mal urobiť všetko preto, aby sa do vzťahu vrátila láska. A až vtedy, keď s istotou vieme, že napriek všetkému nášmu skutočnému úsiliu neprišlo k žiadnej zmene, môžeme pomýšľať na to, že zo vzťahu odídeme, a to s čistým svedomím. Neskôr, keď začneme cítiť blízkosť a city k niekomu inému, budeme s istotou vedieť, že to „staré“ už neťaháme so sebou…

Odcudzenie vo vzťahu

Disharmonická rodina a jej vplyv na deti

Disharmonická rodina a jej vplyv na deti

Asi nie je potrebné zamýšľať sa nad tým, či má na deti nejaký vplyv, ak si ich rodičia neprejavujú lásku, ak sa nemajú vo vzájomnej úcte a ak sú na dennom poriadku hádky, urážky, výčitky, nenávistné pohľady, plač a podobne. Na mieste je skôr otázka, v čom je tento vplyv zásadný. Pretože okrem toho, že pre správnu výchovu dieťaťa je takéto prostredie nevhodné z dôvodu jeho aktuálneho prežívania a vývoja, tak pre jeho budúci život znamená, aj keď to znie paradoxne, že toto je „vzor“.

Rodičia ako vzor pre dieťa

Keďže rodičia sú pre dieťa tou najvyššou autoritou a často jediným zdrojom reálnej skúsenosti s ukážkou partnerského spolunažívania, učí sa práve od nich. To dobré, aj to zlé. Učí sa, že takto nejak má vyzerať manželstvo či partnerstvo dvoch dospelých ľudí.

A napriek tomu, že si možno tisíckrát povie, že „takto ja žiť nechcem a nebudem“, kým dosiahne dospelosť, zistí, že v takomto prostredí sa dá prežiť, pretože to jednoducho prežilo. Aj keď s mnohými traumami a nepríjemnými pocitmi, ale prežilo. A keďže iné prostredie nepozná, je to jeho jediný pevný vzor toho, ako žiť život s niekým. Vo veku, kedy už je pripravené na to, aby začalo uvažovať nad vlastným vzťahom, sa takýto mladý muž či mladá žena najčastejšie rozhodne pre jednu z týchto alternatív: zostane sám/sama, pretože všetci muži/ženy sú zlé, alebo si nájde niekoho, s kým bude môcť žiť život podobný životu svojich rodičov.

Rodičovstvo a výchova

Áno, milí rodičia. Tým, ako žijete, ukazujete dieťaťu ako bude vyzerať jeho budúci život. Nepotrebujete študovať rodičovstvo, správnu výchovu, ideálne správanie a podobne. To najdôležitejšie, čo dieťa potrebuje, je váš vzor. Ak mu ukážete krásny a láskyplný vzťah, v ktorom sú prejavy lásky a úcty na dennom poriadku, dali ste vášmu dieťaťu ten najväčší poklad do života.

Disharmonická rodina a jej vplyv na deti, Rodičia ako vzor pre dieťa

Máme sa radi, ale prestávame si rozumieť

Máme sa radi, ale prestávame si rozumieť

Čo pre vzťah znamená, ak si partneri prestávajú rozumieť napriek tomu, že sa majú radi? Ako je možné „prestať si rozumieť“? Ak sa zamyslíme nad tým, na akých pilieroch stojí partnerský vzťah, tak bez dlhého rozmýšľania prídeme na to, že tými najdôležitejšími sú komunikácia, emocionálne prežívanie a intimita/sexualita. Ak si na ktorejkoľvek z týchto troch rovín partneri prestanú rozumieť, prenesie sa toto neporozumenie aj do ostatných dvoch oblastí.

Kríza a odcudzenie v manželstve

Ak sa partneri nedokážu úprimne a otvorene porozprávať, alebo ak nezdieľajú vzájomné emócie, alebo ak zo vzťahu vymizla radosť z intimity a partneri nemajú naplnené svoje sexuálne potreby, vzťah trpí a prichádza kríza. V dlhoročných vzťahoch sa najčastejšie stáva, že sa pozvoľna vytratí fyzická príťažlivosť, intimita a sexualita. Mnoho párov to považuje za prirodzený jav, ale nie je to ani prirodzené ani prospešné.

Sexualita, intimita a nevera

Sexuálna energia je našou najsilnejšou energiou, je to naša životná energia. Ak nenachádza možnosť prepojenia doma – s partnerom, začne prerážať von a hľadať uspokojenie mimo vzťahu. Potvrdzuje to aj výskum uskutočnený na Slovensku, z ktorého vyplynulo, že až 75 percent mužov a 68 percent žien už nejakým spôsobom bolo svojmu partnerovi/partnerke neverných. Samozrejme, aj nevera sa dá odpustiť a vzťah napraviť, aj keď si možno teraz poviete, že také niečo by ste neodpustili. Pamätajte však na to, že aj za neveru môžu obidvaja, nie je to len záležitosť toho, kto sa nevery dopustil.

Strata dôvery

Ak sa už jeden z partnerov dopustí nevery alebo klamstva vo vzťahu, stráca dôveru toho druhého. Je veľmi ťažké, niekedy až nemožné, u oklamaného či podvedeného partnera získať túto dôveru naspäť. Partnerská mediácia rieši aj takéto problémy, ale napriek tomu je určite vždy lepšie nenechať neporozumenie v akejkoľvek oblasti zájsť až tak ďaleko a radšej nevere predísť, pretože do vzťahu, kde sa majú dvaja radi, je vždy možné vdýchnuť krásu a radosť z intímneho spojenia medzi mužom a ženou. A často stačí iba vedieť ako.

Máme sa radi, ale prestávame si rozumieť