Milovanie je, samozrejme, jej súčasťou, ale intimita obsahuje aj inú než len fyzickú blízkosť. Partnerská intimita v prvom rade znamená otvorenosť, úprimnosť, dôveru, vzájomnú oporu, ale rovnako tak chuť robiť všetko, čo tomu druhému robí dobre – dotyky, bozky, objatia, masáž, slová lásky, milovanie, obdarovávanie, trávenie spoločného času… S nikým iným nevieme byť v týchto oblastiach tak blízko a tak intímne ako práve so svojím partnerom či partnerkou.

Fyzické, duševné a psychické je vo vzťahu vzájomne veľmi prepojené. Ak to u partnerov nefunguje na fyzickej úrovni, trpí časom aj duševná a psychická a naopak. Ak si partneri prestanú napĺňať svoje fyzické potreby, vždy sa časom u jedného alebo obidvoch vynárajú otázky: Má ma ešte rád / rada? Alebo má v tejto oblasti za mňa náhradu? Už nechce, aby mi s ním / ňou bolo dobre? Odopiera mi zámerne alebo nevedome to, čo mám rád / rada?… Tieto ťaživé otázky potom zamestnávajú hlavu a bolia na duši. Rovnako, ak jeden z nich necíti, že ten druhý ho má rád, nie je ani ich fyzické spojenie uspokojivé a už vôbec nie krásne. Takisto ak sa už nemajú o čom porozprávať a ich komunikácia sa sústreďuje iba na témy nutné k zabezpečeniu chodu domácnosti, časom prestane fungovať aj fyzická príťažlivosť a vytratí sa duševná blízkosť.

Ak sa intimita zo vzťahu vytratí, býva to z viacerých dôvodov. Jedným z nich je, že často zabúdame na to, čo bolo na vzťahu krásne a prestaneme sa k tomu vracať. Je to ako keď sme sa ako deti radi hrali, v dospievaní sme na to zabudli a až keď máme vlastné deti a začneme sa s nimi hrať, zistíme, že hranie nám robí dobre.

Ďalším dôvodom je, že niektoré veci vo vzťahu nám ubližujú a my sa začneme bolesti brániť tým, že sa na všetkých troch úrovniach – fyzickej, duševnej aj psychickej – postupne od partnera odpútavame. Nedokážeme sa mu s ničím zdôveriť, máme tajomstvá, nie sme schopní ho o nič požiadať, aby sme neboli odmietnutí a aby nám nebolo opäť ublížené.

Iným dôvodom môže byť aj to, že dôverný a intímny vzťah s partnerom vymeníme za silné pripútanie k deťom, pričom si neuvedomíme, že ten, kto s nami zostane aj vtedy, keď už deti vyrastú a odídu, je práve náš partner.

Rovnako sa môže intimita zo vzťahu vytratiť aj vtedy, ak jeden z partnerov pracuje na sebe aj na vzťahu a druhý sa iba „vezie“ a zostáva na jednej úrovni. Vtedy sa medzi nimi vytvorí veľký odstup, pokrivkáva komunikácia, mizne fyzická príťažlivosť a jeden z partnerov má pocit, že ten druhý sa mu vzďaľuje.

Je potrebné zamyslieť sa nad tým, na ktorej z vyššie spomínaných úrovní prišlo k jej strate a aký bol toho skutočný dôvod. No a práve tam, kde problém vznikol, je potrebné začať otvárať témy. Niekedy je to ťažké a ani jeden z partnerov sa do toho nechce pustiť ako prvý, ale ak chceme vzťah zachrániť, je potrebné začať práve tam. Ak si na to partneri netrúfajú sami, tak aspoň s pomocou odborníka, pretože nevyriešený problém v partnerskej intimite často končí rozchodom alebo neverou.