Udržanie vzťahu

Ako môže zachrániť manželstvo muž?

Ako môže zachrániť manželstvo muž?

Ženy sú vo väčšine prípadov emocionálnejšie bytosti než muži. Vo vzťahu s mužom hľadajú bezpečie, záujem a akési prepojenie na fyzickej, ale najmä na duševnej a emocionálnej úrovni. Ak jedna z týchto potrieb nie je naplnená, láska ženy voči jej partnerovi postupne chladne, až sa môže úplne vytratiť. Keď sa láska zo srdca ženy vytratí, žena od muža odchádza. Ak je muž voči žene a jej emóciám všímavý, reaguje na chladnutie jej lásky skôr než príde k vzájomnému odcudzeniu a odlúčeniu.

Nespokojnosť ženy a rast muža

Skutočnosť, že pre ženu je viac-menej prirodzené, že nikdy nebude so všetkým spokojná na plných 100 percent, nás vedie k pochopeniu toho, že nespokojnosť ženy je hnacím motorom pre rast muža. Ak by žena bola od začiatku až do konca vzťahu so všetkým úplne spokojná, muž by si zostal hovieť na gauči s diaľkovým ovládačom, čo by mohlo byť celkom príjemné, ale onedlho by sa vo vzťahu začal nudiť, pretože by nemal žiadnu motiváciu posúvať sa sám v sebe.

Ochrana manželstva ako životná výzva

A práve osobnostný rast vo vzťahu a ochrana manželstva sa môže stať pre muža životnou výzvou, ktorá mu dáva možnosť byť stále lepším a lepším človekom, mužom, manželom, otcom. K tomu často stačí naladiť sa na vnímanie prejavov svojej ženy a počúvanie toho, v čom je nespokojná. Samozrejme, ani zďaleka nie všetky veci na tomto svete vieme zmeniť a všetky ani meniť netreba, ale dôležité je zistiť, ktoré sú tie, ktoré zmeniť vieme a môžeme, a potom nájsť v sebe silu skutočne popracovať na ich vylepšení. A to nás neustále posúva ďalej, pred novú a ďalšiu výzvu, aby sme mohli a mali kam celý život rásť.

Ako môže zachrániť manželstvo muž?

Ako môže zachrániť manželstvo žena?

Ako môže zachrániť manželstvo žena?

Takmer každý muž chce, aby jeho žena bola šťastná, aby s ním bola spokojná a aby doma vládol pokoj a harmónia. Drobnými konfliktmi dokáže dospelý muž prejsť bez zjavnej frustrácie a bez napätia.

Správanie muža zrkadlí správanie ženy

My, ženy, si často sťažujeme, že muž na nás reaguje zle, že sa nám vzďaľuje a že sa s nami neprepája tak, ako by sme to potrebovali. Niekedy je však potrebné na chvíľu sa zamyslieť nad tým, ako sa k svojmu mužovi správam ja: ako sa tvárim a ako mu dávam najavo, že ho mám rada a že som s ním ako mužom spokojná. Správanie našich mužov často iba zrkadlí naše správanie – ak sme väčšinu času namosúrené, urazené alebo plné výčitiek, muž sa k nám bude správať podobne. Týmto sa dostávame do začarovaného kruhu, z ktorého nechce ani jeden vystúpiť ako prvý.

Niekedy stačí na chvíľu zabudnúť na svoje ego

Znie to síce ľahko, ale je veľmi ťažké zabudnúť na svoje ego, ktoré sa často cíti ubolené a chce sa prejaviť. Ak nám niekto povie, aby sme ustúpili ako prví, zvykneme si klásť otázku: Prečo mám byť ja tá/ten, ktorý sa podvolí? Veď nech ten druhý urobí prvý krok… a podobne. My, ženy, by sme mali mať neustále na mysli, že aj keď robíme pre manžela či rodinu prvé a posledné, tak niekedy by miesto toho stačilo dopriať si čas sama pre seba, na chvíľu zabudnúť na svoje nahnevané či urazené ego a na toho svojho muža sa usmiať či pohladkať ho. Možno to neprinesie požadovaný efekt hneď v tej chvíli, ale kým to ani nevyskúšame, nedozvieme sa, aké pozitívne zmeny to v našom vzťahu môže spôsobiť.

Ako môže zachrániť manželstvo žena?

Prečo dochádza v partnerských vzťahoch k hádkam?

Prečo dochádza v partnerských vzťahoch k hádkam?

Dôvodov na hádky je, samozrejme, veľmi veľa, ale jedným z najčastejších bývajú výčitky zo strany jedného partnera a ignorácia zo strany druhého. Napriek tomu, že žena vo vzťahu dáva najavo, že sa jej niečo nepáči, alebo že niečo nie je v súlade s jej predstavami a očakávaniami, robí to svojím „ženským“ spôsobom, ktorému rozumie ona a s najväčšou pravdepodobnosťou by mu rozumela jej kamarátka a mnohé iné ďalšie ženy. Ale muž tieto signály nereflektuje a mohlo by sa zdať, že svoju partnerku ignoruje, alebo sa jej emóciám začne brániť.

Prečo muži ženám nerozumejú?

Muži aj ženy sme rovnaký živočíšny druh, ale v prejavoch a porozumení sme absolútne odlišné bytosti. U ženy sa nespokojnosť prejavuje zvyčajne urážlivosťou, odmietaním muža, prípadne milovania s ním, popudlivosťou a výčitkami, ktoré často vôbec nesúvisia s tým, čo je aktuálne vyčítané, pretože s nimi vychádzajú na povrch aj výčitky za staré zranenia. Tieto „staré zranenia“, ktoré vznikli vo vzťahu už oveľa dávnejšie, žena často nosí dlho v sebe s nádejou, že nejak pominú a stratia sa.

Muži sú z našich výčitiek frustrovaní šancu existujúcemu vzťahu

Keď žena začne v hádke vyťahovať staré rany, ktoré jej v minulosti manžel často neúmyselne uštedril, je prirodzené, že muž je zmätený, nevie na to reagovať a začne sa brániť alebo z hádky ujde. To je ale práve to, čo žena nechce, pretože ona to len potrebuje dať zo seba von a chce, aby ju manžel vypočul, pochopil, možno aj poľutoval alebo uznal, že pochybil. Neuvedomuje si, že muž nerozumie tomu, prečo bolo vytiahnuté niečo, čo s aktuálnym problémom vôbec nesúvisí a navyše sa to stalo už dávno v minulosti. Prichádza k zosilneniu konfliktu a obidvaja majú pocit, že ten druhý ich nemá rád.

Ako sa tomu vyhnúť

Najlepším spôsobom je hovoriť o problémoch a nenaplnených potrebách hneď. Ak ale máme popudlivého partnera či partnerku, mohlo by prichádzať k častým konfliktom. Preto môžeme urobiť vzájomnú dohodu napríklad o tom, že raz za týždeň si dáme nejakú hodinku na spoločný rozhovor niekde mimo ostatných ľudí a dohodnúť sa na istých pravidlách, napríklad že počas tejto hodinky sa ani jeden z nás neurazí, nebudeme si skákať do reči, toho druhého si vypočujeme a po skončení rozhovoru sa už k tej téme nebudeme vracať. Dosiahneme tým minimálne to, že nebudeme ďalšie roky až desaťročia nosiť nahromadenú zlosť a hnev za niečo, čo ten druhý určite neurobil či nepovedal s úmyslom ublížiť nám.

Prečo dochádza v partnerských vzťahoch k hádkam?

Vyhorenie vo vzťahu

Vyhorenie vo vzťahu

O vyhorení vo vzťahu môžeme hovoriť vtedy, ak sa jeden z partnerov, alebo obidvaja, cítia vo vzťahu emocionálne a psychicky nenaplnení, nezažívajú radosť a netešia sa zo vzájomnej prítomnosti. Do takéhoto stavu prichádza vzťah pomaly a varovnými signálmi býva postupné vyprchávanie vášne a nadšenia z každodenného spolunažívania, ale tiež upúšťanie od spoločných aktivít, ktoré partnerom predtým robili radosť a individuálne trávenie voľného času. S odchodom dospelých detí prichádza pocit prázdnoty a neschopnosť stanoviť si nové spoločné ciele. Na partnerovi vidíme len chyby, začína nám prekážať už aj jeho prítomnosť, netešíme sa domov, vyhľadávame samotu a pociťujeme úzkosť a smútok.

Ako predísť vyhoreniu vo vzťahu?

Ak sme zaznamenali varovné signály, ktoré predchádzajú vyhoreniu vo vzťahu, nemali by sme ich ignorovať, ale naopak – uvedomiť si, že je najvyšší čas začať ich riešiť. Veľmi dôležitá je pritom komunikácia – je potrebné hovoriť o tom, čo nás trápi, vybrať na to správny čas a slová, partner nemusí vždy vidieť, čo nás trápi a domyslieť si to väčšinou nevie. Prospešné je nevracať sa do minulosti a žiť radšej prítomnosťou, pretože minulosť už neporiešime a vŕtať sa v nej nám nič pozitívne neprinesie. Prínosné je uvedomovať si vďačnosť za to, čo dobré nám náš vzťah do života priniesol a aké pozitívne vlastnosti náš partner má. Takisto rešpektovať fakt, že aj on môže mať svoje názory, ktoré môžu byť odlišné od našich a neodsudzovať ho za to. Spoločné záujmy, spoločné riešenie každodenných vecí, spoločne strávené večere, občasné rande vonku ako za starých čias, ale aj fyzické dotyky a objatia – to všetko obnovuje partnerskú blízkosť, ktorá tvorí pevné hranice pred vyhorením vo vzťahu.

Vyhorenie vo vzťahu

Udobrujete sa milovaním?

Udobrujete sa milovaním?

Asi len málokto pozná také manželstvo, v ktorom by občas neprišlo k hádkam. Niektorí manželia ich prežívajú búrlivejšie, iní kľudnejšie, ale predsa tam sú. Hádka je obvykle produktom spravodlivého hnevu a takýto hnev je produktom nespokojnosti. Vďaka hnevu dávame tomu druhému najavo, že sa nám vo vzťahu niečo nepáči. Ak by v nás emócia spravodlivého hnevu neexistovala, naše vzťahy by sa neposúvali vpred, pretože by nám chýbal silný nástroj na to, aby sme poukázali na problém.

Po hádke zvyčajne nasleduje ticho (niekedy sa tomu hovorí „tichá domácnosť) a manželia spracúvajú svoje emócie. Každý po svojom. Keď ich spracujú, príde k udobrovaniu. K udobrovaniu často patrí aj milovanie ako prejav odpustenia.

Takto je to úplne v poriadku. Keď sú emócie spracované a opadne z nás hnev a zlosť, môžeme milovanie naplno prežívať.

Ako je to v prípade, že ešte cítime hnev a bolesť?

Ak pristúpime k milovaniu ubolení, urazení a nahnevaní z toho, že nám partner ublížil (a týka sa to najmä žien), prepájame sa s človekom, ku ktorému v tej chvíli necítime pozitívne emócie. Aké môžeme mať z toho prežívanie? Poteší nás to? Dokážeme sa uvoľniť? Ženy vo väčšine prípadov nie. Je len málo tých, ktoré sa počas milovania vedia oprostiť od pocitu, že sa milujú s niekým, kto im ubližuje.

Počkajme, kým negatívne emócie úplne odídu

Každá emócia odíde tak ako prišla. Žiadna v nás nezostáva celý život. Niektoré emócie trvajú chvíľku, iné niekoľko hodín, ale ak ich vyjadríme a ďalej sa v nich nevŕtame, odídu. Predtým ako sa budeme s partnerom milovať, počkajme, kým tie negatívne emócie úplne odídu. Potom si naše vzájomné prepojenie dokážeme užiť a mať z neho radosť a potešenie. A práve to milovaniu to patrí.

Udobrujete sa milovaním?

Spravodlivý hnev zachováva vzťahy

Spravodlivý hnev zachováva vzťahy

Mnohí z nás považujú hnev za ničivý, ale správne prejavený hnev dobré veci zachováva, nie ničí. Je tu preto, aby nám pomáhal rozvíjať lásku, nie aby ju zabíjal. Napriek tomu často využívame hnev na ničenie svojich vzťahov a životov. Spravodlivo sa hneváme vtedy, ak niečo dobré a cenné v našom živote je ohrozené alebo poškodzované. Ak by sme nedokázali pocítiť hnev, nemali by sme ako prísť na to, že niečo nie je v poriadku. Hnev nám vysiela signály.

Ak je napríklad láska ohrozená neverou, vzbudí to náš hnev, ktorý sa postaví do pohotovosti na obranu lásky a kričí, že neveru je potrebné zastaviť. Takýto spravodlivý hnev obraňuje to, čo je správne. Na nikoho neútočí, ale je pripravený v prípade potreby ochraňovať to, čo je vzácne a hodnotné. Funguje tak trochu ako imunitný systém – chráni to, čo je dobré a ničí to, čo je zlé. Zdravý hnev sa postaví proti vírusom, ktoré ničia vzťahy a bojuje, aby obránil lásku, porozumenie, spoločné zážitky a dobré veci.

Ak je ale hnev použitý nesprávne, obráti sa nielen proti vzťahu, ale aj proti nám – namiesto aby dobré veci zachoval, začne ich ničiť. Toto sa stane, ak namiesto toho, aby sme sa postavili na svoju obranu, začneme napádať miesto problému svojho partnera alebo samých seba – ponižujeme a kritizujeme, kričíme a ničíme.

Preto, ak chceme hnev použiť zdravo, musíme ho nielen precítiť, ale mali by sme sa pýtať samých seba, či sa to, kvôli čomu sa hneváme, naozaj oplatí brániť. Či náhodou nechceme brániť vlastnú pýchu či moc nad partnerom. Ak chceme, aby nám bol náš hnev nápomocný, mali by sme sa ovládať a nerobiť unáhlené kroky vtedy, keď sme príliš rozčúlení. No a najpodstatnejšie je, aby sme dokázali využiť hnev na vyriešenie problému, nie na to, aby sme partnerovi ublížili. Tým by sme len posilnili vlastné ego, ale radosť by nám to neprinieslo. Postaviť sa proti problému znamená povedať napríklad: „Mám ťa rád, ale to, čo robíš, ma bolí.“ Naproti tomu postaviť sa proti partnerovi by v tomto prípade znamenalo nadávať mu za to, aký je zlý, necitlivý, odporný a podobne.

Je určite lepšie naučiť sa využívať spravodlivý hnev na zachovanie dobrých vecí vo vzťahu, než čakať, kým problémy v ňom narastú, pretože pretrvávajúci problém je ako infekcia a sám od seba sa nevyrieši ani nezmizne.

Slušný rozvod s odbornou pomocou mediátora

Prečo je pre vzťah dôležitý osobný rast?

Prečo je pre vzťah dôležitý osobný rast?

Ak chcete, aby váš vzťah fungoval, investujte doňho samých seba a on porastie. Prestaňte šomrať na toho druhého, prestaňte ho kritizovať za jeho chyby a vyčítať mu, že za všetko zlé vo vzťahu môže iba on. Začnite vnútorne rásť a účinky tohto rastu pocítite sami na sebe aj vo vzťahu. Investícia do seba samého nie je lineárna. Je násobná. Ak sa budete starať o to, aby ste sami v sebe boli šťastní a nečakali na príchod šťastia zvonku, zbavíte vášho partnera pocitu, že za vaše šťastie či nešťastie je zodpovedný on. A to mu dá slobodu, za ktorú sa vám odvďačí tým, že vás bude následovať.

Ako na to? Využite svoj talent a schopnosti k tomu, aby ste si robili radosť, venovali sa svojim koníčkom, plnili si svoje sny. To z vás urobí človeka s vlastnou vnútornou žiarou. Keď človek žiari, tak toho druhého priťahuje. Ak ste pre partnera príťažliví, bude k vám pristupovať oveľa láskavejšie ako keď ste preňho odpudiví, keď sa hneváte, keď ste vnútorne vyprahnutí a keď ho kritizujete za to, že vám nedáva dostatok lásky a nerobí váš šťastnými. Šťastie nie je otázkou toho, kto nám čo dá či nedá, je otázkou toho, ako a koľko dokážeme dať sami sebe.

Prečo je pre vzťah dôležitý osobný rast?

Čo je podstatou nápravy vzťahu?

Čo je podstatou nápravy vzťahu?

Na túto otázku existuje jedna skutočne užitočná odpoveď: pomalé rozpúšťanie vlastného ega. Práve naše ego je tým, čo nás nechce pustiť, ak sa rozhodneme byť vo vzťahu ústretoví voči partnerovi a jeho potrebám. Bojíme sa, že ak „zmäkneme“ a priblížime sa partnerovi aj napriek tomu, že chyba nie je iba na našej strane, bude si k nám viac dovoľovať a nadobudne dojem, že aj keď je na nás zlý, je mu všetko z našej strany odpustené. Bojíme sa, že ak my potlačíme naše ego, jeho ego porastie. A tak naďalej radšej hráme hru kto z koho a miesto toho, aby sme sa k partnerovi priblížili, bojujeme proti nemu. A čím viac bojujeme, tým viac prehrávame obidvaja.

Láskyplný prístup

Ak si ale dovolíme svoje ego umenšiť a pristupovať k partnerovi láskavo, on nám to bude zrkadliť rovnako ako nám zrkadlí náš hnev a náš boj proti nemu. Neznamená to, že mu budeme všetko odpúšťať a všetko tolerovať. To by nebol správny prístup a ubližovali by sme nielen vzťahu, ale aj sami sebe. Láskyplný prístup znamená vedieť si obhájiť svoje potreby s láskou v srdci, vedieť sa na partnera pozrieť ako na človeka, ktorý nás má rád a neubližuje nám zámerne, vidieť v ňom človeka, ktorý má tiež svoje problémy a bolesti, dopriať mu priestor, aby sa s nimi mohol vyrovnať a byť mu skôr oporou než nepriateľom. A nepýtať sa pritom, prečo mám byť ja ten, kto začne. Pretože vždy musí byť jeden z partnerov ten prvý, kto vystúpi zo začarovaného kruhu problémov. Tak prečo tým jedným nemôžete byť práve vy?

Čo je podstatou nápravy vzťahu?

Strata partnerskej intimity

Strata partnerskej intimity

Intimita nerovná sa sexualita

Milovanie je, samozrejme, jej súčasťou, ale intimita obsahuje aj inú než len fyzickú blízkosť. Partnerská intimita v prvom rade znamená otvorenosť, úprimnosť, dôveru, vzájomnú oporu, ale rovnako tak chuť robiť všetko, čo tomu druhému robí dobre – dotyky, bozky, objatia, masáž, slová lásky, milovanie, obdarovávanie, trávenie spoločného času… S nikým iným nevieme byť v týchto oblastiach tak blízko a tak intímne ako práve so svojím partnerom či partnerkou.

Tri piliere intimity

Fyzické, duševné a psychické je vo vzťahu vzájomne veľmi prepojené. Ak to u partnerov nefunguje na fyzickej úrovni, trpí časom aj duševná a psychická a naopak. Ak si partneri prestanú napĺňať svoje fyzické potreby, vždy sa časom u jedného alebo obidvoch vynárajú otázky: Má ma ešte rád / rada? Alebo má v tejto oblasti za mňa náhradu? Už nechce, aby mi s ním / ňou bolo dobre? Odopiera mi zámerne alebo nevedome to, čo mám rád / rada?… Tieto ťaživé otázky potom zamestnávajú hlavu a bolia na duši. Rovnako, ak jeden z nich necíti, že ten druhý ho má rád, nie je ani ich fyzické spojenie uspokojivé a už vôbec nie krásne. Takisto ak sa už nemajú o čom porozprávať a ich komunikácia sa sústreďuje iba na témy nutné k zabezpečeniu chodu domácnosti, časom prestane fungovať aj fyzická príťažlivosť a vytratí sa duševná blízkosť.

Prečo sa intimita zo vzťahu vytráca

Ak sa intimita zo vzťahu vytratí, býva to z viacerých dôvodov. Jedným z nich je, že často zabúdame na to, čo bolo na vzťahu krásne a prestaneme sa k tomu vracať. Je to ako keď sme sa ako deti radi hrali, v dospievaní sme na to zabudli a až keď máme vlastné deti a začneme sa s nimi hrať, zistíme, že hranie nám robí dobre.

Ďalším dôvodom je, že niektoré veci vo vzťahu nám ubližujú a my sa začneme bolesti brániť tým, že sa na všetkých troch úrovniach – fyzickej, duševnej aj psychickej – postupne od partnera odpútavame. Nedokážeme sa mu s ničím zdôveriť, máme tajomstvá, nie sme schopní ho o nič požiadať, aby sme neboli odmietnutí a aby nám nebolo opäť ublížené.

Iným dôvodom môže byť aj to, že dôverný a intímny vzťah s partnerom vymeníme za silné pripútanie k deťom, pričom si neuvedomíme, že ten, kto s nami zostane aj vtedy, keď už deti vyrastú a odídu, je práve náš partner.

Rovnako sa môže intimita zo vzťahu vytratiť aj vtedy, ak jeden z partnerov pracuje na sebe aj na vzťahu a druhý sa iba „vezie“ a zostáva na jednej úrovni. Vtedy sa medzi nimi vytvorí veľký odstup, pokrivkáva komunikácia, mizne fyzická príťažlivosť a jeden z partnerov má pocit, že ten druhý sa mu vzďaľuje.

Ako intimitu do vzťahu opäť vrátiť?

Je potrebné zamyslieť sa nad tým, na ktorej z vyššie spomínaných úrovní prišlo k jej strate a aký bol toho skutočný dôvod. No a práve tam, kde problém vznikol, je potrebné začať otvárať témy. Niekedy je to ťažké a ani jeden z partnerov sa do toho nechce pustiť ako prvý, ale ak chceme vzťah zachrániť, je potrebné začať práve tam. Ak si na to partneri netrúfajú sami, tak aspoň s pomocou odborníka, pretože nevyriešený problém v partnerskej intimite často končí rozchodom alebo neverou.

Strata partnerskej intimity

K zachovaniu šťastného manželstva stačí málo

K zachovaniu šťastného manželstva stačí málo

Pamätajte na to, že tak ako neexistuje spoľahlivejšia metóda ako sa zbaviť ženy než sa prestať o ňu zaujímať, tak neexistuje ani spoľahlivejšia metóda ako sa zbaviť manžela než ho chcieť začať meniť.

Ak má vaša žena sklon k nespokojnosti a výčitkám, zahrňte ju pozornosťou a ocenením, pretože prejavy nespokojnosti sú často signálom, že žena potrebuje viac lásky a prepojenia s mužom.

Ak má váš muž tendenciu uzatvárať sa, skúste porozmýšľať, kedy ste mu naposledy prejavili úctu a vďačnosť za to, čo pre vás a vašu rodinu robí, ako sa o vás stará a snaží sa vás finančne zabezpečiť. Nikdy nehovorte „budem si ho vážiť až keď si to zaslúži“, pretože on vám na oplátku za to môže povedať „budem ťa ľúbiť vtedy, keď si to zaslúžiš“.

Manželské problémy je potrebné riešiť už v ich začiatkoch

Nenechajte si v svojich manželských problémoch radiť vašimi príbuznými či známymi. Ak cítite v manželstve problém, s ktorým si sami neviete poradiť, navštívte radšej odborníka, ktorý sa neprikláňa k jednej alebo druhej strane, ale snaží sa vám obidvom rovnako pomôcť oživiť váš vzťah tak, aby sa doňho vrátila láska. A hlavne – riešte problém už v jeho začiatku.

Manželstvo ako cesta k objaveniu šťastia

Myslite na to, že manželstvo samo o sebe nie je zdrojom šťastia. To skutočné šťastie sa skrýva v každom z nás a manželstvo je krásnou cestou k tomu, ako toto šťastie v sebe objaviť a ako ho dávať aj partnerovi. Myslite na seba navzájom s láskou a pokojom v srdci a vyhnete sa žiarlivosti a negatívnym predstavám o tom druhom.

ZACHOVANIE šťASTNéHO MANžELSTVA