Udržanie vzťahu

Strach zo zrady a nevery

Strach zo zrady a nevery

Ak sme v detstve zažili zradu, či už zo strany rodičov, učiteľov, súrodencov či inej veľmi blízkej autority, preniesli sme si niekde na podvedomej úrovni pachuť strachu z nej aj do dospelosti.

Pocit zrady vyplýva z toho, že napriek tomu, že urobíme všetko preto, aby sme boli prijatí a aby spojenie medzi nami a tým druhým bolo trvalé, krásne a nerozdeliteľné, ten druhý nás odmietne alebo sa spojí s niekým iným. Teda ak niekto zradí našu dôveru.

Takéto zranenie vo väčšine prípadov vedie k tomu, že sa v dospelosti snažíme mať kontrolu nad vecami, situáciami a ľuďmi, a to práve preto, aby sme už nič také ako zradu nezažili. Takéto správanie nám dáva pocit moci nad ostatnými. Môže sa nám stať, že budeme mať nutkanie napríklad kontrolovať mobil svojho partnera či neustále mu volať, aby sme sa presvedčili o tom, že je naozaj tam, kde nám povedal, že bude.

Samozrejme, takéto správanie vyvoláva u toho druhého skôr opak toho, než by sme chceli. Náš partner sa nám začne vyhýbať a začne tráviť čas radšej s niekým iným. A tak nevedome spôsobíme presne to, čomu sme sa chceli vyhnúť.

Keďže celé takéto správanie je vyvolané niekdajším poškodením sebadôvery a sebahodnoty, je potrebné využiť všetky dostupné prostriedky k tomu, aby sme svoju sebahodnotu zvýšili a aby sme vedeli samých seba prijať.

Strach zo zrady a nevery

Strach z neprijatia

Strach z neprijatia

Neprijatie (alebo odmietnutie) v zmysle „nie si dobrý/á taký/á aký/á si“ si už detstva možno nie všetci pamätáme, ale ak by sme si ho rozobrali na drobné, pravdepodobne by sme si spomenuli. Takéto odmietnutia mohli prísť napríklad vo forme hnevu zo strany rodičov na naše zlé známky v škole, na naše „nevhodné“ správanie či na naše nedodržanie sľubov, ale aj vo forme neverbálnej komunikácie, kedy sme na správaní či mimike rodičov videli nespokojnosť s našimi činmi.

Naši rodičia nás, samozrejme, nechceli trestať, ich výchova bola často úplne v poriadku – chceli z nás mať vychované, múdre a dokonalé deti, ale často si neuvedomovali, že ich neprijatie v nás zostalo a mnohí z nás trpia pocitom, že nie sú dosť dobrí, dosť krásni, dosť múdri či dosť šikovní na to, aby ich niekto miloval a neustále si kladnú otázku „Čo mám robiť preto, aby som bol/a milovaný/á a prijatý/á?“ Odpoveď je jednoduchá a ťažká zároveň, pretože nič nezávisí od vonkajších okolností či ľudí, ale od nás a nášho vnútra. Nikto nám nemôže dať dostatok lásky na to, aby sme sa cítili milovaní, môžeme to urobiť iba sami pre seba. A ak dospejeme k tomu, že budeme milovať sami seba, budeme pre iných oveľa príťažlivejší než keď o ich lásku musíme prosiť. A zároveň budeme vedieť aj iným dať oveľa viac tej „pravej“ lásky, pretože budeme dávať z hojnosti lásky vlastnej.

Strach z neprijatia

Čo v nás spôsobuje odmietnutie na zoznamkách

Čo v nás spôsobuje odmietnutie na zoznamkách

Odmietnutie už zažila väčšina z nás, a to aj zo strany niekoho iného, ale aj zo strany nás samotných. Všetci vieme, aké je bolestivé, ak po niečom / niekom túžime a keď sa odhodláme o to požiadať, alebo vyjaviť naše city, sme odmietnutí.

Byť odolnejším voči bolesti z odmietnutia nás sčasti učia internetové zoznamovacie stránky, na ktorých vieme byť menej viditeľní a nemusíme ukazovať naše rozpaky z odmietnutia. Časté odmietnutie, ktorého sa nám práve na zoznamovacích stránkach dostáva, môže u nás buď vypracovať odolnosť voči pocitom, ktoré to v nás vyvoláva, alebo opačný extrém – znižovanie našej sebahodnoty. Ani jedno nám však nepomáha.

Mať negatívne pocity pri odmietnutí je prirodzené, dôležité je však vedieť s nimi pracovať. Tým, že ich zatlačíme alebo si vypracujeme na ne odolnosť, vypracujeme si zároveň odolnosť voči dobrým pocitom, ktoré vyplývajú z prijatia. Takisto ak dovolíme, aby odmietnutie znižovalo našu sebahodnotu, budeme mať problém túto hodnotu znovu nadobudnúť.

Ak ale negatívny pocit pri odmietnutí vieme zachytiť ešte predtým, než sa naplno rozvinie do hanby alebo pocitu vlastnej zbytočnosti, môžeme sa zamyslieť nad tým, čo vieme urobiť pre to, aby sme boli inými prijatí a zároveň si môžeme zvedomiť našu vnútornú hodnotu, ktorá je jedinečná, originálna a veľmi vysoká už len tým, že máme svoju prirodzenú hodnotu, ktorá vyplýva z nášho ľudského potenciálu.

Čo v nás spôsobuje odmietnutie na zoznamkách

Strach z opustenia

Strach z opustenia

Je prirodzené, že ak sme vo vzťahu, na vedomej či podvedomej úrovni máme strach, že o vzťah prídeme. A to sa deje aj vtedy, ak nám vzťah naše potreby napĺňa, ale paradoxne aj vtedy, keď sme vo vzťahu nespokojní.

U niektorých ľudí sa tento strach takmer vôbec neprejavuje, u iných je viditeľný a citeľný. Ak je strach z opustenia premrštený, prejavuje sa napríklad presycovaním partnera svojou prítomnosťou, nadmernou snahou o vyhovenie všetkým jeho potrebám aj na úkor potrieb vlastných či neustálym obdarovávaním, len aby partner zostal pri nás a aby sme z jeho správania cítili, že nás má rád. Neuvedomujeme si však, že absolútnu istotu vo vzťahu nikdy mať nebudeme a navyše, svojím presycovaním partnera od seba odpudzujeme. Strach z opustenia pramení z nášho primárneho detského zranenia, kedy sme prvýkrát cítili ohrozenie z toho, keď sa mama na chvíľu vzdialila a my sme mali strach, že sa už nevráti. Máme ho v sebe všetci, dôležité je začať s ním pracovať hneď ako sa objaví, pretože inak môže byť pre naše vzťahy likvidačný. A to nielen pre konkrétny vzťah, v ktorom sa objavil, ale aj pre naše partnerské vzťahy v budúcnosti.

Strach z opustenia

Patria konflikty a hádky do manželstva?

Patria konflikty a hádky do manželstva?

Odpoveď je jednoznačná: nevyhnete sa im. To znamená, že do manželstva, ako aj do iných oblastí našich vzťahov, prirodzene patria. Otázka teda neznie „ako sa im vyhneme“, ale „čo nám hádky a konflikty dávajú a ako ich viesť tak, aby nám neublížili“.

Hádky môžeme považovať za dar, ktorý nás posúva

Konflikt, ktorý vyústi do hádky, je signálom toho, že vo vzťahu nie je niečo v poriadku. Ak by sme ale išli hlbšie, doviedlo by nás to k zamysleniu nad tým, čo v nás nie je v poriadku. Pretože ak sa situácia vyhrotila natoľko, že prišlo k hádke, je dosť pravdepodobné, že nielen partner či partnerka má v sebe niečo nevyriešené, ale aj my. Máme príliš vysoké očakávania? Zanedbali sme niečo? Dovolili sme, aby nám boli prekročené hranice? Zabudli sme na vzťahu pracovať?…

Nech už by bola odpoveď akákoľvek, pri hádke je dôležité najmä počúvať. Ten druhý nám v nej nastavuje zrkadlo a je na nás, či počúvame aj to, čo počuť nechceme, alebo či selektujeme a vyberáme si len to, čo môžeme použiť proti nemu. Ak naozaj počúvame, zistíme, že partner nám v hádke dáva cenný dar, vďaka ktorému môžeme začať pracovať na tom, aby z nás bol niekto lepší. Môžeme v sebe utíšiť bojovníka, ktorý chce dosiahnuť víťazstvo pre ego, ale prehru pre vzťah. Alebo naopak – môžeme toho bojovníka naštartovať a bojovať, až kým nedosiahneme pocit uspokojenia z toho, že partner prehral. V tom prípade sme ale prehrali aj my, pretože z boja nikto neodchádza ako skutočný víťaz, sú iba dvaja porazení.

Ako viesť hádku tak, aby nám neublížila

V prípade, že s naším partnerom chceme zostať a túžime po peknom vzťahu, mali by sme sa naučiť viesť konštruktívnu hádku. Je to ten druh hádky, kedy sa zameriavame na konkrétny problém a svoj hnev neobraciame na partnera, ale na problém samotný. Tým dávame partnerovi možnosť nesústrediť sa na naše slová hnevu, ale na hľadanie riešenia. A práve to, že sa sústredíme na možné riešenie témy sporu, nás posúva do pozície spolubojovníkov a nie súperov.

Patria konflikty a hádky do manželstva?

„Zaťažovať“ partnera svojimi problémami, či nie?

„Zaťažovať“ partnera svojimi problémami, či nie?

Jedným zo základných pilierov fungujúceho manželstva je otvorená komunikácia. Ak v manželstve nie je, niektoré témy zostávajú tabu, čo postupne vzťah zvnútra rozožiera. V takom prípade si vo väčšine prípadov každý z partnerov hľadá niekoho, s kým by sa mohol otvorene porozprávať o svojich problémoch. Ale paradoxne práve ten, kto by mal o našich problémoch vedieť a ten, kto by ich s nami mal zdieľať, je náš partner. Iní ľudia si nás môžu vypočuť, vďaka čomu sa nám síce na chvíľu uľaví, ale svoj problém, najmä ak sa týka nášho manželstva, si opäť nesieme domov.

Prečo sa otvorenej komunikácii s partnerom vyhýbame

Odpovedí je niekoľko. Jedným z dôvodov môže byť, že máme zlú skúsenosť – pokúsili sme sa o našich problémoch hovoriť, ale spätná väzba z druhej strany neprichádzala alebo pre nás bola bolestivá. Ďalším dôvodom môže byť, že používame nesprávny komunikačný jazyk. To znamená, že náš partner môže našu potrebu hovoriť o problémoch vnímať ako útok alebo výtku voči nemu, uzatvára sa a to nás odradí. Ale otvorenej komunikácii s partnerom sa často vyhýbame aj preto, že tomu druhému nechceme ublížiť, nechceme sa ho dotknúť, nechceme byť otravní alebo si myslíme, že veď už sme mu o tom hovorili veľakrát a aj tak neprišlo k náprave.

Čo sa deje, ak otvorená komunikácia chýba

Čím častejšie sa s našimi problémami utiekame buď ku kamarátke (kamarátovi) alebo do svojho vnútra, tým viac sa od nášho partnera vzďaľujeme. Z nášho vnútorného sveta potom on či ona zostáva vyčlenený alebo žije v presvedčení, že všetko je v poriadku. To môže viesť až k tomu, že partner, ktorý prestal o svojich problémoch hovoriť, jedného dňa zistí, že toho druhého nepotrebuje a že mu bude lepšie samému.

Je potrebné začať sa rozprávať skôr než sa odcudzíme

Niekedy stačí dohodnúť sa na pravidelnom „komunikačnom rituále“, počas ktorého jeden rozpráva a druhý aktívne počúva, pričom sa samozrejme manželia môžu striedať. Inokedy pomôže, ak si vzájomne povieme, ktoré slová nás zraňujú a pokúsime sa im vyhnúť. Veľmi prínosným spôsobom je aj zavedenie pravidelného „rande“, na ktorom sme sami a vzájomne si dovolíme rozprávať o čomkoľvek bez toho, aby sme sa urazili.

Ak ale partneri už prekročili hranicu, za ktorou už ani jeden z nich nie je ochotný začať ako prvý a teda ani navrhnúť návrat ku komunikácii, ešte stále sa môžu obrátiť na odbornú pomoc – kouča, mediátora či partnerského poradcu, ktorý im narušenú komunikáciu pomôže obnoviť.

„Zaťažovať“ partnera svojimi problémami, či nie?

Ako sa v manželstve cítiť dobre

Ako sa v manželstve cítiť dobre

Túžba cítiť sa dobre je základnou túžbou človeka, ktorá je v pozadí každého priania. Ak chceme nové auto, je to preto, aby sme sa cítili dobre. Ak chceme viac zarobiť, je to pre to, aby sme sa cítili dobre. Ak chceme mať dobrého partnera, je to pre to, aby sme sa cítili dobre. Ak chceme mať zdravé a šťastné deti, je to pre to, aby sme sa cítili dobre. Nech si pomyslíme na čokoľvek, konečným cieľom všetkých našich aktivít je cítiť sa dobre.

Nič nie je dôležitejšie ako cítiť sa dobre

Napriek tomu, že sa vždy chceme cítiť dobre, sústreďujeme sa na veci, ktoré nám dobre nerobia. Život, samozrejme, vždy prináša aj také situácie, v ktorých máme negatívne pocity. Ale každá situácia má v sebe dve stránky – jednu dobrú a jednu zlú. Skutočným umením je vedieť vždy nájsť práve tú pozitívnu, ktorá nám prinesie lepší pocit. Ak sa na ňu zameriame a budeme v sebe živiť viac to, čo chceme, než to, čo nechceme, bude sa nám aj riešenie problémov zdať jednoduchšie. Je to preto, lebo vo chvíli, keď myslíme na pozitívnu stránku veci, rušíme v myslení blok na zvládnutie problému.

Každý deň prináša možnosť myslieť pozitívne

Počas dňa prichádzame do styku s rôznymi situáciami. Je iba naším rozhodnutím, ako sa na situáciu budeme pozerať. Ak náš partner urobí niečo, čo sa nám nepáči, môžeme sa na to pozerať buď ako na robenie priekov, alebo ako na šancu ako ho niečo naučiť. Ak náš partner povie niečo, čo nie je v súlade s naším myslením, môžeme sa na to buď uraziť, alebo to brať ako jeho spôsob naučiť niečo nás. Každá situácia obsahuje aj to dobré, aj to zlé. A ak si budeme neustále pripomínať, že sa chceme cítiť dobre bez ohľadu na vonkajšie okolnosti, môže nám to pomôcť k tomu, aby sme v rôznych udalostiach nášho života videli viac jej pozitívnu než negatívnu stránku.

Ako sa v manželstve cítiť dobre

V manželstve bez milovania sa stráca čaro a záujem o partnera

V manželstve bez milovania sa stráca čaro a záujem o partnera

Oblasť sexuality je pre partnerský život mimoriadne dôležitá. Nejde len o uvoľnenie nahromadenej sexuálnej energie, práve naopak. Uvoľnenie po milovaní je iba krásnym bonusom. Vzájomné partnerské prepojenie nie je možné dosiahnuť bez toho, aby sme do toho nezapojili aj naše fyzické telo. A tam, kde nie je partnerské prepojenie, aicky prichádza k odpájaniu.

Napriek tomu je v mnohých manželstvách práve otázka sexuality tabu. Muži sa o tom so svojimi ženami nebavia, pretože to často berú tak, že keď je to dobré pre nich, bude to dobré aj pre ich manželky. Žena sa o tom takisto nechce rozprávať, lebo nechce muža zraňovať, a tak si zo spoločného milovania zoberie iba to, čo jej bolo ponúknuté a svoju potrebu hlbokého prežívania vzájomného prepojenia odloží na inokedy.

Komunikovať v partnerskom vzťahu o sexe je veľmi potrebné. Ak to dokážeme, prehlbujeme tým vzájomnú intimitu a ukazujeme, že pred partnerom nemáme zábrany hovoriť aj o tom, o čom s nikým iným nekomunikujeme. Navyše pri tom máme šancu nielen získať to, čo naplní naše potreby, ale aj informáciu o tom, čo robí dobre nášmu partnerovi. V opačnom prípade môžeme náš vzťah hodnotiť akokoľvek pozitívne, napriek tomu to bude vzťah len na úrovni kamarátstva.

Aj po rokoch manželstva, kedy už milovanie nie je až také vášnivé a horúce, a kedy už bývame viac vyčerpaní každodennými povinnosťami, sa vieme na milovanie naladiť. Niekedy stačia letmé dotyky, za ktorými nie je očakávanie sexu, alebo ležanie vedľa seba v nahote, alebo naplánované rande niekde mimo domu, prípadne hladenie partnera tam, kde to má rád. Samozrejme, ak to robíme s nástojčivým presviedčaním k sexu, čaro sa vytratí. Pri tom všetkom je veľmi dôležité neuraziť sa, ak nás partner či partnerka odmietne, ale zostať láskavý, pretože to, čo je nasilu, nám nedá to, čo skutočne potrebujeme. A pri milovaní to platí dvojnásobne.

V manželstve bez milovania sa stráca čaro a záujem o partnera

Manželský poradca je často až poslednou možnosťou

Manželský poradca je často až poslednou možnosťou

Najväčším odborníkom na vlastný život je človek sám. Nikto nám nevie dať univerzálny návod na to, ako žiť šťastne a bez problémov. Iba my sami vieme, čo nám robí dobre a čo nám spôsobuje bolesť či iné negatívne pocity. Ak máme problém vo vzťahu, väčšinou sa ho snažíme buď prehliadať, alebo riešiť vlastnými silami. To, že ho chceme vyriešiť, je správne, avšak nie vždy máme dostatok informácií o tom, ako s tým druhým žiť, najmä ak príde k problémom.

Nikto nás neučil, ako žiť

Napriek tomu, že existuje veľa kníh a iných zdrojov o partnerských vzťahoch, každý pár je jedinečný a každý človek je originálny. Muž je originálny v svojej mužnosti a žena je originálna v svojej ženskosti. Pre partnerský vzťah je veľkým prínosom, ak obidvaja poznajú rozdiely medzi nimi, ale niekedy to nestačí. Praxou človek získa istú zručnosť ako sa k opačnému pohlaviu správať, ale nie vždy je to zárukou toho, že to zvládne aj v náročných situáciách.

Keď príde problém alebo manželská kríza

Ak nastane náročná životná situácia a manželia či partneri cítia, že sa od seba vzďaľujú, v mnohých prípadoch jeden alebo druhý navrhne, že by mohli navštíviť manželskú poradňu, ale napokon sa dohodnú, že sa predsalen pokúsia svoj problém vyriešiť sami. Niekedy ich pokusy o znovunavrátenie prepojenia medzi nimi trvajú krátko, inokedy roky. Nedoriešený problém však prináša iba jeho prehlbovanie.

Rozhodnutie požiadať o pomoc niekoho tretieho často nastane až v prípade, že jeden k druhému už necítia nič alebo dokonca v niektorých situáciách až odpor. Takéto stavy nie je možné zvrátiť hneď, niekedy sa to ani nepodarí. Vo všeobecnosti platí jednoduchá matematika – vrátiť sa k vzájomnému prepojeniu trvá rovnako dlho ako trvalo jeho odpájanie. Je dobré na to myslieť práve vtedy, keď nastane prvý problém, s ktorým si partneri nevedia rady. Je veľa spôsobov, akými sa dá dosiahnuť vzájomný súlad a úlohou odborníka je nájsť presne ten, ktorý bude pre konkrétny pár prínosom.

Manželský poradca je často až poslednou možnosťou

Ako do vzťahu vrátiť zamilovanosť aj po rokoch manželstva?

Ako do vzťahu vrátiť zamilovanosť aj po rokoch manželstva?

Pamätáte sa ešte na to, aké to bolo, keď ste boli zamilovaní do svojho súčasného partnera? Viete si spomenúť na motýliky v brušku? Čo ich spôsobovalo? Bola to vaša predstava a uvažovanie o človeku, ktorého ste mali pred očami, alebo na ktorého ste mysleli. Keď sme zamilovaní, vidíme len to krásne, pozitívne a inšpirujúce. Nepozeráme na nedostatky, nehľadáme chyby.

Po rokoch manželstva

Chyby začneme vidieť až neskôr, ale je dobré uvedomiť si, že aj my ich máme a že náš partner ich takisto vidí. Možno nám o nich hovorí, možno nie. Možno ich vidíme aj my sami na sebe, ale prehliadame ich a kriticky pozeráme iba na toho druhého. Prestaneme sa zameriavať na to dobré a miesto toho aktívne vyhľadávame to, čo nám chýba alebo prekáža. Čím viac zlého vidíme, tým viac sa nám toho v mysli nabaľuje.

Čo nám bráni opäť flirtovať so svojím partnerom?

Vždy sa môžeme rozhodnúť, že sa opäť zamilujeme do toho istého človeka, pre ktorého sme sa pred rokmi rozhodli. Vždy sa môžeme rozhodnúť, že prežijeme pekný život, alebo že prežijeme život, ktorý sa nám nepáči. Je to len na nás.

Skúste si spomenúť, čo ste so svojím partnerom robili na začiatku. Predstavte si, ako vyzerali vaše stretnutia. Možno ste si predtým dali sprchu, trošku parfému, krásne šaty, poslali ste šteklivú esemesku, pri stretnutí ste mali úsmev na tvári, zvádzali ste ho, bezprostredne ste sa rozprávali a boli by ste dali všetko za to, aby ste s ním pri rozhovore či krásnom milovaní strávili všetok čas, ktorý máte k dispozícii.

Čo vám bráni rozhodnúť sa, že sa opäť zamilujete do toho istého človeka, aj keď sa dnes správa či vyzerá inak? Je to stále tá istá žena či ten istý muž, čo pred rokmi, ibaže už vidíte nielen tie krásne, ale aj trošku tienisté stránky. Ale tie máme všetci. A váš partner ich mal aj pred rokmi.

Ako vedome aktivovať zamilovanosť

Stačí začať uvažovať a pozerať sa na svojho partnera inak. Je to vedomé rozhodnutie. Ak chceme krajší vzťah, je potrebné začať robiť veci inak. Čo tak opäť poslať peknú sms? Čo tak začať partnera opäť zvádzať? Čo tak opäť experimentovať v intímnych chvíľach? Čo tak opäť o nej či o ňom začať pekne hovoriť pred ostatnými ľuďmi? Čo tak potešiť ju alebo jeho malým úprimným darčekom alebo úsmevom? Ak to začnete robiť, je veľká pravdepodobnosť, že sa u vás znovu prebudia hormóny šťastia, vďaka ktorým bude váš partnerský život opäť tým, čím býval predtým.

Ako do vzťahu vrátiť zamilovanosť aj po rokoch manželstva?