porozumenie

Peniaze ako jeden z dôvodov rozpadu vzťahov

Peniaze ako jeden z dôvodov rozpadu vzťahov

Peniaze a zaobchádzanie s nimi býva častým dôvodom nielen hádok v manželstve, ale v konečnom dôsledku aj jeho rozpadu. Prečo je to tak?

Ako to bolo so spoločnými peniazmi kedysi?

Skúsme sa na to pozrieť v uhla histórie: Kedysi, keď sa dvaja mladí ľudia zobrali a začali spolu žiť, založili si spoločný účet, prípadne si vyhradili „šuflík“, ktorý slúžil na spoločné príjmy a výdavky. Tam raz do mesiaca pribudli dve výplaty, ktoré sa míňali na bežný chod domácnosti, na deti, na nákup ošatenia či zariadenia a niečo sa odložilo. Správcom týchto peňazí boli obidvaja manželia a na výdavkoch sa buď vzájomne dohodli, alebo ten hospodárnejší z nich tento účet spravoval.

Ako je to dnes?

V súčasnosti, keď už nemusíme mať naše vzťahy podložené sobášnym listom a často ani spoločným bývaním, zvykli sme si, že výplata každého z partnerov (manželov) patrí iba jemu a on sám (alebo po dohode) sa rozhodne, koľko dá do spoločného balíka po prerátaní spoločných nákladov. Ostatné peniaze si upotrebí každý z partnerov po svojom. Je to úplne legálne a je to v poriadku, až kým neprídu deti.

Čo sa zmení, keď prídu deti?

Keď sa narodí prvé dieťa, žena vo väčšine prípadov zostáva doma na materskom, neskôr na rodičovskom príspevku, a muž chodí do práce a zarába. Ak manželia nemajú spoločný účet, na ktorom by sa kumulovali všetky príjmy, tak väčšinou žena minie svoj materský príspevok na domácnosť a dieťa. Na jej potreby jej zvyčajne už nevyjde. Samozrejme, že obidvaja sú rodičmi, preto muž povie svojej žene, že keď minie svoje peniaze, môže si od neho hocikedy vypýtať na čo potrebuje.

Vzniká nerovnocenný stav

Tu ale vzniká stav „podriadený-nadriadený“, pretože hoci muž žene neodmietne dať peniaze v prípade potreby, musí si ich žena od muža pýtať. To znamená, že žena je oproti mužovi v podriadenej úlohe a muž má kontrolu nad všetkými peniazmi. A to aj napriek tomu, že často je žena tá, ktorá pri malom dieťati pracuje 24 hodín denne oproti mužovi, ktorý za podstatne vyšší príjem odpracuje denne menej hodín ako ona. Keďže tento stav je nerovnocenný, odrazí sa to aj na spolužití a vzťahu partnerov. Žena je frustrovaná a muž často ani nechápe, prečo. Dôsledkom je, že ani jeden z nich sa necíti dobre a začínajú hádky.

Neexistuje univerzálne riešenie

Aj keď neexistuje univerzálne a spravodlivé riešenie ako zaobchádzať s peniazmi v partnerskom vzťahu, možno by sme mohli čerpať zo skúseností našich predkov, ktorí si nenechávali zadné vrátka v podobe vlastného účtu a vlastných úspor, ale odovzdali sa do vzťahu celí a so všetkým, čo máme. A to s myšlienkou na to, že je to nie „moje“ alebo „tvoje“, ale jednoducho „naše“.

Peniaze ako jeden z dôvodov rozpadu vzťahov

Odcudzenie vo vzťahu

Odcudzenie vo vzťahu

Keď sú dvaja do seba zaľúbení, veľmi intenzívne ich to k sebe priťahuje. A to tak na duševnej, ako aj na fyzickej úrovni. Ani jeden z nich nechce pripustiť, že by to niekedy v budúcnosti mohlo byť inak. A v tej chvíli je to určite ich úprimné želanie. Časom ale ošiaľ zaľúbenosti prejde, nastúpia povinnosti, prídu menšie či väčšie problémy, jeden na druhom vidia aj tie temnejšie stránky, prídu hádky.

Keď sa hádky a problémy začnú prehlbovať, postupne môže odísť nielen zaľúbenosť, ale aj láska. A vtedy nastúpi buď prázdno, alebo v horšom prípade odpor voči čomukoľvek, čo partner povie či urobí. V tom druhom prípade je veľmi ťažké zvrátiť situáciu späť, najmä ak partneri nevyhľadajú odbornú pomoc. Ale v prípade, že do vzťahu vojde prázdnota citov, je ešte stále možnosť tieto city zapáliť a rozdúchať. K tomu niekedy stačí využiť osvedčené metódy a silné chcenie obidvoch.

Je odchod zo vzťahu tým najlepším riešením?

Väčšinou sa ale stáva, že namiesto toho, aby sme na existujúcom vzťahu popracovali, začneme vyhľadávať zaplnenie citovej prázdnoty inde. Myslíme si, že z toho, čo nám na súčasnom partnerovi prekáža a nevyhovuje, môžeme utiecť a zaľúbime sa do niekoho iného, s kým to určite bude „iné“. Ak o tom sami seba presvedčíme (často aj s podporou našich známych), zo vzťahu odídeme a nádejáme sa, že tentoraz nám to vyjde.

Čo si ale často neuvedomujeme, je skutočnosť, že do nového vzťahu si nesieme svojich päťdesiat percent zodpovednosti za zánik toho predchádzajúceho, a hlavne – do nového vzťahu prenášame SAMI SEBA. A to so všetkým, čo sme nevyriešili a nepochopili. Neskôr, keď náš nový vzťah naberie podobu toho starého, konštatujeme, že my jednoducho nemáme na vzťahy šťastie, alebo že všetky ženy či muži sú rovnakí a už radšej nechceme nikoho.

Dajme šancu existujúcemu vzťahu

Takéto niečo sa nám bude diať dovtedy, kým nepochopíme, že sme to práve my, kto by mal urobiť všetko preto, aby sa do vzťahu vrátila láska. A až vtedy, keď s istotou vieme, že napriek všetkému nášmu skutočnému úsiliu neprišlo k žiadnej zmene, môžeme pomýšľať na to, že zo vzťahu odídeme, a to s čistým svedomím. Neskôr, keď začneme cítiť blízkosť a city k niekomu inému, budeme s istotou vedieť, že to „staré“ už neťaháme so sebou…

Odcudzenie vo vzťahu

Disharmonická rodina a jej vplyv na deti

Disharmonická rodina a jej vplyv na deti

Asi nie je potrebné zamýšľať sa nad tým, či má na deti nejaký vplyv, ak si ich rodičia neprejavujú lásku, ak sa nemajú vo vzájomnej úcte a ak sú na dennom poriadku hádky, urážky, výčitky, nenávistné pohľady, plač a podobne. Na mieste je skôr otázka, v čom je tento vplyv zásadný. Pretože okrem toho, že pre správnu výchovu dieťaťa je takéto prostredie nevhodné z dôvodu jeho aktuálneho prežívania a vývoja, tak pre jeho budúci život znamená, aj keď to znie paradoxne, že toto je „vzor“.

Rodičia ako vzor pre dieťa

Keďže rodičia sú pre dieťa tou najvyššou autoritou a často jediným zdrojom reálnej skúsenosti s ukážkou partnerského spolunažívania, učí sa práve od nich. To dobré, aj to zlé. Učí sa, že takto nejak má vyzerať manželstvo či partnerstvo dvoch dospelých ľudí.

A napriek tomu, že si možno tisíckrát povie, že „takto ja žiť nechcem a nebudem“, kým dosiahne dospelosť, zistí, že v takomto prostredí sa dá prežiť, pretože to jednoducho prežilo. Aj keď s mnohými traumami a nepríjemnými pocitmi, ale prežilo. A keďže iné prostredie nepozná, je to jeho jediný pevný vzor toho, ako žiť život s niekým. Vo veku, kedy už je pripravené na to, aby začalo uvažovať nad vlastným vzťahom, sa takýto mladý muž či mladá žena najčastejšie rozhodne pre jednu z týchto alternatív: zostane sám/sama, pretože všetci muži/ženy sú zlé, alebo si nájde niekoho, s kým bude môcť žiť život podobný životu svojich rodičov.

Rodičovstvo a výchova

Áno, milí rodičia. Tým, ako žijete, ukazujete dieťaťu ako bude vyzerať jeho budúci život. Nepotrebujete študovať rodičovstvo, správnu výchovu, ideálne správanie a podobne. To najdôležitejšie, čo dieťa potrebuje, je váš vzor. Ak mu ukážete krásny a láskyplný vzťah, v ktorom sú prejavy lásky a úcty na dennom poriadku, dali ste vášmu dieťaťu ten najväčší poklad do života.

Disharmonická rodina a jej vplyv na deti, Rodičia ako vzor pre dieťa

Máme sa radi, ale prestávame si rozumieť

Máme sa radi, ale prestávame si rozumieť

Čo pre vzťah znamená, ak si partneri prestávajú rozumieť napriek tomu, že sa majú radi? Ako je možné „prestať si rozumieť“? Ak sa zamyslíme nad tým, na akých pilieroch stojí partnerský vzťah, tak bez dlhého rozmýšľania prídeme na to, že tými najdôležitejšími sú komunikácia, emocionálne prežívanie a intimita/sexualita. Ak si na ktorejkoľvek z týchto troch rovín partneri prestanú rozumieť, prenesie sa toto neporozumenie aj do ostatných dvoch oblastí.

Kríza a odcudzenie v manželstve

Ak sa partneri nedokážu úprimne a otvorene porozprávať, alebo ak nezdieľajú vzájomné emócie, alebo ak zo vzťahu vymizla radosť z intimity a partneri nemajú naplnené svoje sexuálne potreby, vzťah trpí a prichádza kríza. V dlhoročných vzťahoch sa najčastejšie stáva, že sa pozvoľna vytratí fyzická príťažlivosť, intimita a sexualita. Mnoho párov to považuje za prirodzený jav, ale nie je to ani prirodzené ani prospešné.

Sexualita, intimita a nevera

Sexuálna energia je našou najsilnejšou energiou, je to naša životná energia. Ak nenachádza možnosť prepojenia doma – s partnerom, začne prerážať von a hľadať uspokojenie mimo vzťahu. Potvrdzuje to aj výskum uskutočnený na Slovensku, z ktorého vyplynulo, že až 75 percent mužov a 68 percent žien už nejakým spôsobom bolo svojmu partnerovi/partnerke neverných. Samozrejme, aj nevera sa dá odpustiť a vzťah napraviť, aj keď si možno teraz poviete, že také niečo by ste neodpustili. Pamätajte však na to, že aj za neveru môžu obidvaja, nie je to len záležitosť toho, kto sa nevery dopustil.

Strata dôvery

Ak sa už jeden z partnerov dopustí nevery alebo klamstva vo vzťahu, stráca dôveru toho druhého. Je veľmi ťažké, niekedy až nemožné, u oklamaného či podvedeného partnera získať túto dôveru naspäť. Partnerská mediácia rieši aj takéto problémy, ale napriek tomu je určite vždy lepšie nenechať neporozumenie v akejkoľvek oblasti zájsť až tak ďaleko a radšej nevere predísť, pretože do vzťahu, kde sa majú dvaja radi, je vždy možné vdýchnuť krásu a radosť z intímneho spojenia medzi mužom a ženou. A často stačí iba vedieť ako.

Máme sa radi, ale prestávame si rozumieť