Spravodlivý hnev zachováva vzťahy
Spravodlivý hnev zachováva vzťahy
Mnohí z nás považujú hnev za ničivý, ale správne prejavený hnev dobré veci zachováva, nie ničí. Je tu preto, aby nám pomáhal rozvíjať lásku, nie aby ju zabíjal. Napriek tomu často využívame hnev na ničenie svojich vzťahov a životov. Spravodlivo sa hneváme vtedy, ak niečo dobré a cenné v našom živote je ohrozené alebo poškodzované. Ak by sme nedokázali pocítiť hnev, nemali by sme ako prísť na to, že niečo nie je v poriadku. Hnev nám vysiela signály.
Ak je napríklad láska ohrozená neverou, vzbudí to náš hnev, ktorý sa postaví do pohotovosti na obranu lásky a kričí, že neveru je potrebné zastaviť. Takýto spravodlivý hnev obraňuje to, čo je správne. Na nikoho neútočí, ale je pripravený v prípade potreby ochraňovať to, čo je vzácne a hodnotné. Funguje tak trochu ako imunitný systém – chráni to, čo je dobré a ničí to, čo je zlé. Zdravý hnev sa postaví proti vírusom, ktoré ničia vzťahy a bojuje, aby obránil lásku, porozumenie, spoločné zážitky a dobré veci.
Ak je ale hnev použitý nesprávne, obráti sa nielen proti vzťahu, ale aj proti nám – namiesto aby dobré veci zachoval, začne ich ničiť. Toto sa stane, ak namiesto toho, aby sme sa postavili na svoju obranu, začneme napádať miesto problému svojho partnera alebo samých seba – ponižujeme a kritizujeme, kričíme a ničíme.
Preto, ak chceme hnev použiť zdravo, musíme ho nielen precítiť, ale mali by sme sa pýtať samých seba, či sa to, kvôli čomu sa hneváme, naozaj oplatí brániť. Či náhodou nechceme brániť vlastnú pýchu či moc nad partnerom. Ak chceme, aby nám bol náš hnev nápomocný, mali by sme sa ovládať a nerobiť unáhlené kroky vtedy, keď sme príliš rozčúlení. No a najpodstatnejšie je, aby sme dokázali využiť hnev na vyriešenie problému, nie na to, aby sme partnerovi ublížili. Tým by sme len posilnili vlastné ego, ale radosť by nám to neprinieslo. Postaviť sa proti problému znamená povedať napríklad: „Mám ťa rád, ale to, čo robíš, ma bolí.“ Naproti tomu postaviť sa proti partnerovi by v tomto prípade znamenalo nadávať mu za to, aký je zlý, necitlivý, odporný a podobne.
Je určite lepšie naučiť sa využívať spravodlivý hnev na zachovanie dobrých vecí vo vzťahu, než čakať, kým problémy v ňom narastú, pretože pretrvávajúci problém je ako infekcia a sám od seba sa nevyrieši ani nezmizne.
Prečo je pre vzťah dôležitý osobný rast?
Prečo je pre vzťah dôležitý osobný rast?
Ak chcete, aby váš vzťah fungoval, investujte doňho samých seba a on porastie. Prestaňte šomrať na toho druhého, prestaňte ho kritizovať za jeho chyby a vyčítať mu, že za všetko zlé vo vzťahu môže iba on. Začnite vnútorne rásť a účinky tohto rastu pocítite sami na sebe aj vo vzťahu. Investícia do seba samého nie je lineárna. Je násobná. Ak sa budete starať o to, aby ste sami v sebe boli šťastní a nečakali na príchod šťastia zvonku, zbavíte vášho partnera pocitu, že za vaše šťastie či nešťastie je zodpovedný on. A to mu dá slobodu, za ktorú sa vám odvďačí tým, že vás bude následovať.
Ako na to? Využite svoj talent a schopnosti k tomu, aby ste si robili radosť, venovali sa svojim koníčkom, plnili si svoje sny. To z vás urobí človeka s vlastnou vnútornou žiarou. Keď človek žiari, tak toho druhého priťahuje. Ak ste pre partnera príťažliví, bude k vám pristupovať oveľa láskavejšie ako keď ste preňho odpudiví, keď sa hneváte, keď ste vnútorne vyprahnutí a keď ho kritizujete za to, že vám nedáva dostatok lásky a nerobí váš šťastnými. Šťastie nie je otázkou toho, kto nám čo dá či nedá, je otázkou toho, ako a koľko dokážeme dať sami sebe.
Čo je podstatou nápravy vzťahu?
Čo je podstatou nápravy vzťahu?
Na túto otázku existuje jedna skutočne užitočná odpoveď: pomalé rozpúšťanie vlastného ega. Práve naše ego je tým, čo nás nechce pustiť, ak sa rozhodneme byť vo vzťahu ústretoví voči partnerovi a jeho potrebám. Bojíme sa, že ak „zmäkneme“ a priblížime sa partnerovi aj napriek tomu, že chyba nie je iba na našej strane, bude si k nám viac dovoľovať a nadobudne dojem, že aj keď je na nás zlý, je mu všetko z našej strany odpustené. Bojíme sa, že ak my potlačíme naše ego, jeho ego porastie. A tak naďalej radšej hráme hru kto z koho a miesto toho, aby sme sa k partnerovi priblížili, bojujeme proti nemu. A čím viac bojujeme, tým viac prehrávame obidvaja.
Láskyplný prístup
Ak si ale dovolíme svoje ego umenšiť a pristupovať k partnerovi láskavo, on nám to bude zrkadliť rovnako ako nám zrkadlí náš hnev a náš boj proti nemu. Neznamená to, že mu budeme všetko odpúšťať a všetko tolerovať. To by nebol správny prístup a ubližovali by sme nielen vzťahu, ale aj sami sebe. Láskyplný prístup znamená vedieť si obhájiť svoje potreby s láskou v srdci, vedieť sa na partnera pozrieť ako na človeka, ktorý nás má rád a neubližuje nám zámerne, vidieť v ňom človeka, ktorý má tiež svoje problémy a bolesti, dopriať mu priestor, aby sa s nimi mohol vyrovnať a byť mu skôr oporou než nepriateľom. A nepýtať sa pritom, prečo mám byť ja ten, kto začne. Pretože vždy musí byť jeden z partnerov ten prvý, kto vystúpi zo začarovaného kruhu problémov. Tak prečo tým jedným nemôžete byť práve vy?
V akých prípadoch má partnerská mediácia zmysel?
V akých prípadoch má partnerská mediácia zmysel?
Partnerská mediácia môže priniesť skutočne požadované výsledky pri splnení najdôležitejšej podmienky, ktorou je, že obidva partneri chcú pracovať na sebe, aj na obnove a oživení vzťahu. V takomto prípade celé vyvinuté úsilie pre záchranu vzťahu prinesie naozaj sladké ovocie a vzájomná vyživujúca láska sa medzi partnerov môže vrátiť v plnej kráse.
Čo ak chce napraviť nefunkčné manželstvo iba jeden?
Partnerská mediácia má zmysel aj vtedy, ak o záchranu vzťahu stojí aspoň jeden z partnerov. Poskytnuté poradenstvo, ktoré sa v tomto ohľade prelína so sprievodcovstvom jedného z partnerov, mu pomôže pozrieť sa na veci inak a zmeniť prístup voči partnerovi, čo v mnohých prípadoch odvráti rozpad vzťahu. Veľmi dôležité pritom je nenechať to zájsť príliš ďaleko a začať riešiť vzťah už pri prvých signáloch zlyhávania jeho funkčnosti.
Podiel zodpovednosti za rozpad vzťahu
Je potrebné uvedomiť si, že na kríze vo vzťahu sa každý z partnerov podieľa rovnými 50 percentami. To znamená, že aj zodpovednosť za to, ako vzťah vyzerá, či je funkčný a láskyplný, sa delí rovným dielom medzi obidvoch partnerov. Ak dokážeme prijať skutočnosť, že ten druhý v žiadnom prípade nemá 100-percentný podiel viny na tom, čo sa vo vzťahu deje, ale že našou regulérnou polovicou sme k tomu prispeli aj my, už v tej chvíli sme vykročili na správnu cestu k pozitívnej zmene celej situácie. Pokiaľ nejde o patologický vzťah (závislosti, agresivita, manipulácia…), tak v manželstve či partnerstve nikdy neplatí, že jeden je ten „dobrý“ a druhý ten „zlý“.
