Čo v nás spôsobuje odmietnutie na zoznamkách
Čo v nás spôsobuje odmietnutie na zoznamkách
Odmietnutie už zažila väčšina z nás, a to aj zo strany niekoho iného, ale aj zo strany nás samotných. Všetci vieme, aké je bolestivé, ak po niečom / niekom túžime a keď sa odhodláme o to požiadať, alebo vyjaviť naše city, sme odmietnutí.
Byť odolnejším voči bolesti z odmietnutia nás sčasti učia internetové zoznamovacie stránky, na ktorých vieme byť menej viditeľní a nemusíme ukazovať naše rozpaky z odmietnutia. Časté odmietnutie, ktorého sa nám práve na zoznamovacích stránkach dostáva, môže u nás buď vypracovať odolnosť voči pocitom, ktoré to v nás vyvoláva, alebo opačný extrém – znižovanie našej sebahodnoty. Ani jedno nám však nepomáha.
Mať negatívne pocity pri odmietnutí je prirodzené, dôležité je však vedieť s nimi pracovať. Tým, že ich zatlačíme alebo si vypracujeme na ne odolnosť, vypracujeme si zároveň odolnosť voči dobrým pocitom, ktoré vyplývajú z prijatia. Takisto ak dovolíme, aby odmietnutie znižovalo našu sebahodnotu, budeme mať problém túto hodnotu znovu nadobudnúť.
Ak ale negatívny pocit pri odmietnutí vieme zachytiť ešte predtým, než sa naplno rozvinie do hanby alebo pocitu vlastnej zbytočnosti, môžeme sa zamyslieť nad tým, čo vieme urobiť pre to, aby sme boli inými prijatí a zároveň si môžeme zvedomiť našu vnútornú hodnotu, ktorá je jedinečná, originálna a veľmi vysoká už len tým, že máme svoju prirodzenú hodnotu, ktorá vyplýva z nášho ľudského potenciálu.
Strach z opustenia
Strach z opustenia
Je prirodzené, že ak sme vo vzťahu, na vedomej či podvedomej úrovni máme strach, že o vzťah prídeme. A to sa deje aj vtedy, ak nám vzťah naše potreby napĺňa, ale paradoxne aj vtedy, keď sme vo vzťahu nespokojní.
U niektorých ľudí sa tento strach takmer vôbec neprejavuje, u iných je viditeľný a citeľný. Ak je strach z opustenia premrštený, prejavuje sa napríklad presycovaním partnera svojou prítomnosťou, nadmernou snahou o vyhovenie všetkým jeho potrebám aj na úkor potrieb vlastných či neustálym obdarovávaním, len aby partner zostal pri nás a aby sme z jeho správania cítili, že nás má rád. Neuvedomujeme si však, že absolútnu istotu vo vzťahu nikdy mať nebudeme a navyše, svojím presycovaním partnera od seba odpudzujeme. Strach z opustenia pramení z nášho primárneho detského zranenia, kedy sme prvýkrát cítili ohrozenie z toho, keď sa mama na chvíľu vzdialila a my sme mali strach, že sa už nevráti. Máme ho v sebe všetci, dôležité je začať s ním pracovať hneď ako sa objaví, pretože inak môže byť pre naše vzťahy likvidačný. A to nielen pre konkrétny vzťah, v ktorom sa objavil, ale aj pre naše partnerské vzťahy v budúcnosti.
Rozvod a vysporiadanie BSM
Rozvod a vysporiadanie BSM
Zmieriť sa s rozvodom je vždy ťažké pre obidve strany, a to aj napriek tomu, že manželia už spolu žiť nedokázali a už ich nespájalo žiadne citové puto. S rozvodom sa mení status z „vydatá/ženatý“ na „rozvedená/rozvedený“. Okrem toho sa zvyčajne mení aj okruh známych, s ktorými sa jeden alebo druhý budú po rozvode stretávať. Menia sa aj ich rodičovské zvyklosti a povinnosti, pretože deti už nebudú vychovávať v spoločnej domácnosti.
Navyše, po rozvode sa mení aj ich majetok, pretože musí prísť k jeho rozdeleniu. Každému z nich prináleží z každej spoločnej hnuteľnej aj nehnuteľnej veci iba polovica a musia sa vedieť podeliť. Práve delenie majetku býva kameňom úrazu väčšiny manželstiev, pretože bývať potrebuje každý z nich, auto väčšinou tiež potrebuje každý, nehovoriac už o zariadení domácnosti alebo nejakej chate či chalupe, ktorú predtým tiež vlastnili spolu. To, ako sa rozdelia, neurčuje žiadny zákon, je to len na nich. Zákon im stanovuje len rozdeliť sa 1:1, prípadne podľa vzájomnej dohody.
Pomoc mediátora
Mediátor je pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov nápomocný nielen v tom, že im pomôže spísať dohodu, s ktorou môžu ísť rovno na kataster, ale najmä v tom, že im poskytne svoje zručnosti a schopnosti k tomu, aby sa vedeli dohodnúť. Praxou sa ukazujú veľmi prospešné diskusie o deľbe majetku v spoločnosti nezávislej osoby, ktorá rozhovor facilituje a vedie ho k vzájomnej dohode. Pomôže to eliminovať negatívne emócie, ktoré porozvodovú diskusiu zvyčajne sprevádzajú, ako aj pristupovať k deľbe majetku rozumne a spravodlivo.
Zdravý sex v partnerstve
Zdravý sex v partnerstve
V našej spoločnosti bola téma sexu veľmi dlho tabuizovaná a verilo sa, že niektoré praktiky sú prijateľné a iné sú nevhodné či úchylné. V tejto oblasti zohralo dôležitú úlohu náboženstvo a viera v to, že Boh v oblasti ľudskej sexuality všetko dokonale zvážil a dospel ku konečnému a správnemu záveru toho, čo je v tejto sfére správne a čo nie.
Ak ale vychádzame z toho, že nikto (ani žiadne náboženstvo) nie je napojené priamo na Zdroj a teda nevie, čo „bolo určené“ ako vhodné či ako nevhodné, potom dospejeme k záveru, že pravidlá ohľadne ľudskej sexuality sú akousi dohodou v konkrétnej spoločnosti. Je to úplne v poriadku, pretože my ľudia sme zvyknutí fungovať na základe istých spoločenských pravidiel a noriem. Avšak na druhej strane – ak muž a žena spoločne túžia po niečom v oblasti milovania, čo im prinesie vzájomné potešenie bez toho, aby to niekomu ublížilo, môže to byť považované za „nesprávne“ alebo „nevhodné“?
Milovanie je krásne a naplňujúce práve vtedy, ak sú partneri uvoľnení, bez zábran a výčitiek z toho, čo sa im páči alebo po čom túžia. Ak si z milovania urobíme iba manželskú povinnosť a budeme k nemu pristupovať s nechuťou a pocitom, že sme „hriešni“, nedokážeme zažívať blažené stavy, ktoré by nám inak vzájomné prepojenie prinieslo. Budeme sa od seba vzďaľovať. A náš partner alebo partnerka bude skôr či neskôr hľadať ten pocit, ktorý jej či jemu pri nás absentoval, inde…
Závislostné vzťahy
Závislostné vzťahy
Závislostný vzťah vytvárame vtedy, ak si o sebe myslíme, že nie sme úplní a k tomu, aby sme boli, potrebujeme niekoho iného. Neuvedomujeme si však, že nikto iný sa nestane našou súčasťou a nedoplní nás v tom, čo nám vnútri chýba. Môže síce kráčať na ceste životom s nami, ale keď raz príde k tomu, že už nebudeme môcť stáť vedľa seba (čo sa vždy stane, pretože naše fyzické telá nie sú nesmrteľné), budeme musieť zostať celiství aj bez toho druhého. Ak sa to nenaučíme ešte predtým ako do vzťahu vstúpime, budeme závislostné vzťahy vytvárať zas a znova.
Ako sa dá nebyť závislí na partnerovi?
Ako je možné nebyť závislí? Ak sa cítime istí aj vo svojej samote a nepotrebujeme na prežitie spoločnosť niekoho iného, ak cítime stabilitu a pevný základ v sebe, ak sa vieme v prípade samoty oprieť sami o seba, tak môžeme stretnúť (alebo pritiahnuť) práve takého človeka, ktorý má takisto nezávislý pocit bezpečia a je v súlade sám so sebou. Takíto dvaja ľudia sú schopní vytvoriť tzv. vedomý vzťah – teda nie sú na sebe závislí, pretože sú sami v sebe celiství, a teda ak sa stane, že nejaký čas budú musieť byť jeden bez druhého, dokážu sa postarať sami o seba a vystačia si s láskou, ktorú dávajú sami sebe.
Takíto ľudia nepotrebujú toho druhého na to, aby ho odčerpávali z energie, pretože tej svojej majú dosť. Čerpajú z nekonečného zdroja (z Lásky) a na takomto pevnom základe môžu spolu vstúpiť do spolutvorenia, z ktorého môže vzísť krásny vedomý vzťah.
Patria konflikty a hádky do manželstva?
Patria konflikty a hádky do manželstva?
Odpoveď je jednoznačná: nevyhnete sa im. To znamená, že do manželstva, ako aj do iných oblastí našich vzťahov, prirodzene patria. Otázka teda neznie „ako sa im vyhneme“, ale „čo nám hádky a konflikty dávajú a ako ich viesť tak, aby nám neublížili“.
Hádky môžeme považovať za dar, ktorý nás posúva
Konflikt, ktorý vyústi do hádky, je signálom toho, že vo vzťahu nie je niečo v poriadku. Ak by sme ale išli hlbšie, doviedlo by nás to k zamysleniu nad tým, čo v nás nie je v poriadku. Pretože ak sa situácia vyhrotila natoľko, že prišlo k hádke, je dosť pravdepodobné, že nielen partner či partnerka má v sebe niečo nevyriešené, ale aj my. Máme príliš vysoké očakávania? Zanedbali sme niečo? Dovolili sme, aby nám boli prekročené hranice? Zabudli sme na vzťahu pracovať?…
Nech už by bola odpoveď akákoľvek, pri hádke je dôležité najmä počúvať. Ten druhý nám v nej nastavuje zrkadlo a je na nás, či počúvame aj to, čo počuť nechceme, alebo či selektujeme a vyberáme si len to, čo môžeme použiť proti nemu. Ak naozaj počúvame, zistíme, že partner nám v hádke dáva cenný dar, vďaka ktorému môžeme začať pracovať na tom, aby z nás bol niekto lepší. Môžeme v sebe utíšiť bojovníka, ktorý chce dosiahnuť víťazstvo pre ego, ale prehru pre vzťah. Alebo naopak – môžeme toho bojovníka naštartovať a bojovať, až kým nedosiahneme pocit uspokojenia z toho, že partner prehral. V tom prípade sme ale prehrali aj my, pretože z boja nikto neodchádza ako skutočný víťaz, sú iba dvaja porazení.
Ako viesť hádku tak, aby nám neublížila
V prípade, že s naším partnerom chceme zostať a túžime po peknom vzťahu, mali by sme sa naučiť viesť konštruktívnu hádku. Je to ten druh hádky, kedy sa zameriavame na konkrétny problém a svoj hnev neobraciame na partnera, ale na problém samotný. Tým dávame partnerovi možnosť nesústrediť sa na naše slová hnevu, ale na hľadanie riešenia. A práve to, že sa sústredíme na možné riešenie témy sporu, nás posúva do pozície spolubojovníkov a nie súperov.
„Zaťažovať“ partnera svojimi problémami, či nie?
„Zaťažovať“ partnera svojimi problémami, či nie?
Jedným zo základných pilierov fungujúceho manželstva je otvorená komunikácia. Ak v manželstve nie je, niektoré témy zostávajú tabu, čo postupne vzťah zvnútra rozožiera. V takom prípade si vo väčšine prípadov každý z partnerov hľadá niekoho, s kým by sa mohol otvorene porozprávať o svojich problémoch. Ale paradoxne práve ten, kto by mal o našich problémoch vedieť a ten, kto by ich s nami mal zdieľať, je náš partner. Iní ľudia si nás môžu vypočuť, vďaka čomu sa nám síce na chvíľu uľaví, ale svoj problém, najmä ak sa týka nášho manželstva, si opäť nesieme domov.
Prečo sa otvorenej komunikácii s partnerom vyhýbame
Odpovedí je niekoľko. Jedným z dôvodov môže byť, že máme zlú skúsenosť – pokúsili sme sa o našich problémoch hovoriť, ale spätná väzba z druhej strany neprichádzala alebo pre nás bola bolestivá. Ďalším dôvodom môže byť, že používame nesprávny komunikačný jazyk. To znamená, že náš partner môže našu potrebu hovoriť o problémoch vnímať ako útok alebo výtku voči nemu, uzatvára sa a to nás odradí. Ale otvorenej komunikácii s partnerom sa často vyhýbame aj preto, že tomu druhému nechceme ublížiť, nechceme sa ho dotknúť, nechceme byť otravní alebo si myslíme, že veď už sme mu o tom hovorili veľakrát a aj tak neprišlo k náprave.
Čo sa deje, ak otvorená komunikácia chýba
Čím častejšie sa s našimi problémami utiekame buď ku kamarátke (kamarátovi) alebo do svojho vnútra, tým viac sa od nášho partnera vzďaľujeme. Z nášho vnútorného sveta potom on či ona zostáva vyčlenený alebo žije v presvedčení, že všetko je v poriadku. To môže viesť až k tomu, že partner, ktorý prestal o svojich problémoch hovoriť, jedného dňa zistí, že toho druhého nepotrebuje a že mu bude lepšie samému.
Je potrebné začať sa rozprávať skôr než sa odcudzíme
Niekedy stačí dohodnúť sa na pravidelnom „komunikačnom rituále“, počas ktorého jeden rozpráva a druhý aktívne počúva, pričom sa samozrejme manželia môžu striedať. Inokedy pomôže, ak si vzájomne povieme, ktoré slová nás zraňujú a pokúsime sa im vyhnúť. Veľmi prínosným spôsobom je aj zavedenie pravidelného „rande“, na ktorom sme sami a vzájomne si dovolíme rozprávať o čomkoľvek bez toho, aby sme sa urazili.
Ak ale partneri už prekročili hranicu, za ktorou už ani jeden z nich nie je ochotný začať ako prvý a teda ani navrhnúť návrat ku komunikácii, ešte stále sa môžu obrátiť na odbornú pomoc – kouča, mediátora či partnerského poradcu, ktorý im narušenú komunikáciu pomôže obnoviť.
Ak už na sebe vzájomne vidíme len to zlé
Ak už na sebe vzájomne vidíme len to zlé
Mnoho manželských párov sa po rokoch dostane do začarovaného kruhu, kedy vidia na svojom partnerovi už len to zlé a čím viac sa na to sústreďujú, tým horšie stránky ich partnera sa im ukazujú.
Aj keď sa to môže v konkrétnej situácii a v konkrétnom vzťahu zdať ako nerealizovateľné, najrýchlejšou cestou k takému vzťahu, aký naozaj chceme mať, je začať autenticky oceňovať presne to, v čom sa práve nachádzame. To znamená, oceňovať aj tie situácie s partnerom, ktoré nevyzerajú ružovo.
Ak hľadáme pozitívne aspekty v každej aktuálnej situácii, využívame túto situáciu ako pevný bod pre dosiahnutie súladu v sebe. Ak ho dosiahneme, potom môžeme byť kdekoľvek a v akejkoľvek situácii a s akýmkoľvek partnerom, dni s ním budú pre nás naplnením.
Väčšinou vidíme, že ostatní sa majú lepšie, že žijú šťastnejší život a majú krajší vzťah ako my, ale je to len preto, že sa u nich na to dobré sústredíme. Možno by stálo za to, sústrediť sa na to dobré aj vo vlastnom vzťahu. Všetci túžime po dokonalom partnerovi a dokonalom vzťahu. Každý vzťah môže byť dokonalý, ak do neho nebudeme vnášať naše nenaplnené predstavy, ale budeme v ňom vidieť to, čo nám skutočne dáva. Dobré uspokojujúce manželstvo nestojí na tom, že sa chceme vyhnúť nedostatkom partnera, ale že aj jeho nedostatky považujeme za niečo, čo je na ňom originálne a vďaka čomu môže vnútorne rásť on aj my.
Ako sa v manželstve cítiť dobre
Ako sa v manželstve cítiť dobre
Túžba cítiť sa dobre je základnou túžbou človeka, ktorá je v pozadí každého priania. Ak chceme nové auto, je to preto, aby sme sa cítili dobre. Ak chceme viac zarobiť, je to pre to, aby sme sa cítili dobre. Ak chceme mať dobrého partnera, je to pre to, aby sme sa cítili dobre. Ak chceme mať zdravé a šťastné deti, je to pre to, aby sme sa cítili dobre. Nech si pomyslíme na čokoľvek, konečným cieľom všetkých našich aktivít je cítiť sa dobre.
Nič nie je dôležitejšie ako cítiť sa dobre
Napriek tomu, že sa vždy chceme cítiť dobre, sústreďujeme sa na veci, ktoré nám dobre nerobia. Život, samozrejme, vždy prináša aj také situácie, v ktorých máme negatívne pocity. Ale každá situácia má v sebe dve stránky – jednu dobrú a jednu zlú. Skutočným umením je vedieť vždy nájsť práve tú pozitívnu, ktorá nám prinesie lepší pocit. Ak sa na ňu zameriame a budeme v sebe živiť viac to, čo chceme, než to, čo nechceme, bude sa nám aj riešenie problémov zdať jednoduchšie. Je to preto, lebo vo chvíli, keď myslíme na pozitívnu stránku veci, rušíme v myslení blok na zvládnutie problému.
Každý deň prináša možnosť myslieť pozitívne
Počas dňa prichádzame do styku s rôznymi situáciami. Je iba naším rozhodnutím, ako sa na situáciu budeme pozerať. Ak náš partner urobí niečo, čo sa nám nepáči, môžeme sa na to pozerať buď ako na robenie priekov, alebo ako na šancu ako ho niečo naučiť. Ak náš partner povie niečo, čo nie je v súlade s naším myslením, môžeme sa na to buď uraziť, alebo to brať ako jeho spôsob naučiť niečo nás. Každá situácia obsahuje aj to dobré, aj to zlé. A ak si budeme neustále pripomínať, že sa chceme cítiť dobre bez ohľadu na vonkajšie okolnosti, môže nám to pomôcť k tomu, aby sme v rôznych udalostiach nášho života videli viac jej pozitívnu než negatívnu stránku.
V manželstve bez milovania sa stráca čaro a záujem o partnera
V manželstve bez milovania sa stráca čaro a záujem o partnera
Oblasť sexuality je pre partnerský život mimoriadne dôležitá. Nejde len o uvoľnenie nahromadenej sexuálnej energie, práve naopak. Uvoľnenie po milovaní je iba krásnym bonusom. Vzájomné partnerské prepojenie nie je možné dosiahnuť bez toho, aby sme do toho nezapojili aj naše fyzické telo. A tam, kde nie je partnerské prepojenie, aicky prichádza k odpájaniu.
Napriek tomu je v mnohých manželstvách práve otázka sexuality tabu. Muži sa o tom so svojimi ženami nebavia, pretože to často berú tak, že keď je to dobré pre nich, bude to dobré aj pre ich manželky. Žena sa o tom takisto nechce rozprávať, lebo nechce muža zraňovať, a tak si zo spoločného milovania zoberie iba to, čo jej bolo ponúknuté a svoju potrebu hlbokého prežívania vzájomného prepojenia odloží na inokedy.
Komunikovať v partnerskom vzťahu o sexe je veľmi potrebné. Ak to dokážeme, prehlbujeme tým vzájomnú intimitu a ukazujeme, že pred partnerom nemáme zábrany hovoriť aj o tom, o čom s nikým iným nekomunikujeme. Navyše pri tom máme šancu nielen získať to, čo naplní naše potreby, ale aj informáciu o tom, čo robí dobre nášmu partnerovi. V opačnom prípade môžeme náš vzťah hodnotiť akokoľvek pozitívne, napriek tomu to bude vzťah len na úrovni kamarátstva.
Aj po rokoch manželstva, kedy už milovanie nie je až také vášnivé a horúce, a kedy už bývame viac vyčerpaní každodennými povinnosťami, sa vieme na milovanie naladiť. Niekedy stačia letmé dotyky, za ktorými nie je očakávanie sexu, alebo ležanie vedľa seba v nahote, alebo naplánované rande niekde mimo domu, prípadne hladenie partnera tam, kde to má rád. Samozrejme, ak to robíme s nástojčivým presviedčaním k sexu, čaro sa vytratí. Pri tom všetkom je veľmi dôležité neuraziť sa, ak nás partner či partnerka odmietne, ale zostať láskavý, pretože to, čo je nasilu, nám nedá to, čo skutočne potrebujeme. A pri milovaní to platí dvojnásobne.
