Ak jeden z manželov dospeje k rozhodnutiu, že už nechce v manželstve zotrvať a svoju budúcnosť už nespája s tým druhým, stáva sa, že odvrhnutý partner je ochotný použiť akékoľvek praktiky na to, aby tomu zabránil. K jednej z nich patrí aj citové vydieranie.

Niekedy to býva vyhrážanie sa ublížením sebe alebo deťom, v iných prípadoch aj ublížením partnerovi. Najčastejšie však ten, kto nechce z manželstva odísť, upadá do role obete. Rola obete je skrytá agresívna technika, pri ktorej jeden z partnerov zámerne vchádza do úlohy slabého, bezmocného, nešťastného a utrápeného človeka, ktorý si bez toho druhého nevie predstaviť svoj život a fungovanie v ňom. Hovorí o tom nielen svojmu partnerovi, ale aj blízkemu okoliu a necháva sa ľutovať, aby on vyzeral ako obeť a ten druhý ako odľud. Skrytá agresivita takéhoto správania spočíva najmä v tom, že sa proti tomu nevieme nijako brániť. Veď ako sa ubránime „obeti“?

Ak sme dostatočne dospelí a vieme sa jeden druhému vyrozprávať z toho, čo nás trápi a necháme sa hoci aj poľutovať, je to úplne v poriadku. Ale ak vstúpime do role obete a myslíme si, že tým toho druhého ovplyvníme a nerozvedie sa s nami, je to veľký omyl, pretože takýmto správaním sa mu ešte viac odcudzíme a bude pred nami unikať. Je potrebné si uvedomiť, že nemáme žiadne právo partnera citovo vydierať, rovnako ako on nemá právo vydierať nás. Náš život patrí iba nám, nikomu inému. A ak sme dali dostatočné množstvo šancí na nápravu počas existujúceho manželstva a k náprave zo strany partnera neprišlo, žiadne vydieranie tomu pomôcť nemôže. Práve naopak.