Takmer každý muž chce, aby jeho žena bola šťastná, aby s ním bola spokojná a aby doma vládol pokoj a harmónia. Drobnými konfliktmi dokáže dospelý muž prejsť bez zjavnej frustrácie a bez napätia.

My, ženy, si často sťažujeme, že muž na nás reaguje zle, že sa nám vzďaľuje a že sa s nami neprepája tak, ako by sme to potrebovali. Niekedy je však potrebné na chvíľu sa zamyslieť nad tým, ako sa k svojmu mužovi správam ja: ako sa tvárim a ako mu dávam najavo, že ho mám rada a že som s ním ako mužom spokojná. Správanie našich mužov často iba zrkadlí naše správanie – ak sme väčšinu času namosúrené, urazené alebo plné výčitiek, muž sa k nám bude správať podobne. Týmto sa dostávame do začarovaného kruhu, z ktorého nechce ani jeden vystúpiť ako prvý.

Znie to síce ľahko, ale je veľmi ťažké zabudnúť na svoje ego, ktoré sa často cíti ubolené a chce sa prejaviť. Ak nám niekto povie, aby sme ustúpili ako prví, zvykneme si klásť otázku: Prečo mám byť ja tá/ten, ktorý sa podvolí? Veď nech ten druhý urobí prvý krok… a podobne. My, ženy, by sme mali mať neustále na mysli, že aj keď robíme pre manžela či rodinu prvé a posledné, tak niekedy by miesto toho stačilo dopriať si čas sama pre seba, na chvíľu zabudnúť na svoje nahnevané či urazené ego a na toho svojho muža sa usmiať či pohladkať ho. Možno to neprinesie požadovaný efekt hneď v tej chvíli, ale kým to ani nevyskúšame, nedozvieme sa, aké pozitívne zmeny to v našom vzťahu môže spôsobiť.