Naše detstvo je obdobím, kedy je pre nás všetko nové a všetko sa učíme. Mozog dieťaťa funguje na nižších frekvenčných hladinách a vďaka tomu dokáže nasávať informácie a vzory správania od najbližších autorít, teda od rodičov, veľmi rýchlo a nadlho. Z toho, čo jeho mozog prijme, si dieťa vytvára vlastné vzorce správania, tie si prenáša aj do dospelosti a niekedy sa ich nezbaví ani v starobe. Preto sa v poslednej dobe dosť hovorí o „vnútornom dieťati“ – je to nevyliečené dieťa v nás. Ak sme sa v detstve napríklad naučili, že keď sa rozplačeme, tak dostaneme cukrík, alebo ak sme smutní, tak nás budú iní utešovať, alebo ak sa urazíme, tak nás budú odprosovať, a ak tieto vzorce počas dospievania neprepíšeme inou skúsenosťou, budeme sa tak s najväčšou pravdepodobnosťou správať aj v dospelosti.

Keď vyrastieme a dostaneme sa do partnerského vzťahu, náš partner nám ukazuje, čo je na nás nedospelé, a to aj bez toho, že by o tom vedel. Niekedy sa nám zdá, že nám zámerne hovorí veci, ktoré nás urážajú, robí všetko preto, aby sme boli smutní, cítime z jeho strany ponižovanie a iné formy ubližovania. Dôležité je uvedomiť si, že nám to nerobí on, ale my sami. Iná žena či iný muž by v konkrétnej chvíli nebol smutný, neurazil by sa, necítil by sa ponížený ani ublížený. Je to preto, lebo každý sme v detstve prijali iné vzorce správania a každý sme si do dospelosti odniesli iné – presne také, ktoré nám v detstve fungovali.

Jediné, čo v takýchto stavoch mysle pomôže, je uvedomiť si, že „ja už nie som dieťa, som dospelý/á a nikto mi nemôže ublížiť, ponížiť ma či uraziť, ak to neurobím ja sám/sama“. Aj náš partner, rovnako ako my, si lieči svoje vnútorné dieťa a často si neuvedomujeme, že nielen jeho správanie ubližuje nám, ale aj naše jemu. Ak k tomu pristupujeme obidvaja s rovnakým záujmom prepísať naše vzorce správania, potom sme pochopili jednu veľmi dôležitú funkciu partnerstva, ktorou je cesta od vnútorného dieťaťa k dospelosti. Je to náročný proces, ale so správnym nastavením mysle, a niekedy aj s pomocou odborníka, je ho možné zvládnuť a vnútorne vyrásť.