Asi nie je potrebné zamýšľať sa nad tým, či má na deti nejaký vplyv, ak si ich rodičia neprejavujú lásku, ak sa nemajú vo vzájomnej úcte a ak sú na dennom poriadku hádky, urážky, výčitky, nenávistné pohľady, plač a podobne. Na mieste je skôr otázka, v čom je tento vplyv zásadný. Pretože okrem toho, že pre správnu výchovu dieťaťa je takéto prostredie nevhodné z dôvodu jeho aktuálneho prežívania a vývoja, tak pre jeho budúci život znamená, aj keď to znie paradoxne, že toto je „vzor“.

Keďže rodičia sú pre dieťa tou najvyššou autoritou a často jediným zdrojom reálnej skúsenosti s ukážkou partnerského spolunažívania, učí sa práve od nich. To dobré, aj to zlé. Učí sa, že takto nejak má vyzerať manželstvo či partnerstvo dvoch dospelých ľudí.

A napriek tomu, že si možno tisíckrát povie, že „takto ja žiť nechcem a nebudem“, kým dosiahne dospelosť, zistí, že v takomto prostredí sa dá prežiť, pretože to jednoducho prežilo. Aj keď s mnohými traumami a nepríjemnými pocitmi, ale prežilo. A keďže iné prostredie nepozná, je to jeho jediný pevný vzor toho, ako žiť život s niekým. Vo veku, kedy už je pripravené na to, aby začalo uvažovať nad vlastným vzťahom, sa takýto mladý muž či mladá žena najčastejšie rozhodne pre jednu z týchto alternatív: zostane sám/sama, pretože všetci muži/ženy sú zlé, alebo si nájde niekoho, s kým bude môcť žiť život podobný životu svojich rodičov.

Áno, milí rodičia. Tým, ako žijete, ukazujete dieťaťu ako bude vyzerať jeho budúci život. Nepotrebujete študovať rodičovstvo, správnu výchovu, ideálne správanie a podobne. To najdôležitejšie, čo dieťa potrebuje, je váš vzor. Ak mu ukážete krásny a láskyplný vzťah, v ktorom sú prejavy lásky a úcty na dennom poriadku, dali ste vášmu dieťaťu ten najväčší poklad do života.