Ako do vzťahu vrátiť zamilovanosť aj po rokoch manželstva?
Ako do vzťahu vrátiť zamilovanosť aj po rokoch manželstva?
Pamätáte sa ešte na to, aké to bolo, keď ste boli zamilovaní do svojho súčasného partnera? Viete si spomenúť na motýliky v brušku? Čo ich spôsobovalo? Bola to vaša predstava a uvažovanie o človeku, ktorého ste mali pred očami, alebo na ktorého ste mysleli. Keď sme zamilovaní, vidíme len to krásne, pozitívne a inšpirujúce. Nepozeráme na nedostatky, nehľadáme chyby.
Po rokoch manželstva
Chyby začneme vidieť až neskôr, ale je dobré uvedomiť si, že aj my ich máme a že náš partner ich takisto vidí. Možno nám o nich hovorí, možno nie. Možno ich vidíme aj my sami na sebe, ale prehliadame ich a kriticky pozeráme iba na toho druhého. Prestaneme sa zameriavať na to dobré a miesto toho aktívne vyhľadávame to, čo nám chýba alebo prekáža. Čím viac zlého vidíme, tým viac sa nám toho v mysli nabaľuje.
Čo nám bráni opäť flirtovať so svojím partnerom?
Vždy sa môžeme rozhodnúť, že sa opäť zamilujeme do toho istého človeka, pre ktorého sme sa pred rokmi rozhodli. Vždy sa môžeme rozhodnúť, že prežijeme pekný život, alebo že prežijeme život, ktorý sa nám nepáči. Je to len na nás.
Skúste si spomenúť, čo ste so svojím partnerom robili na začiatku. Predstavte si, ako vyzerali vaše stretnutia. Možno ste si predtým dali sprchu, trošku parfému, krásne šaty, poslali ste šteklivú esemesku, pri stretnutí ste mali úsmev na tvári, zvádzali ste ho, bezprostredne ste sa rozprávali a boli by ste dali všetko za to, aby ste s ním pri rozhovore či krásnom milovaní strávili všetok čas, ktorý máte k dispozícii.
Čo vám bráni rozhodnúť sa, že sa opäť zamilujete do toho istého človeka, aj keď sa dnes správa či vyzerá inak? Je to stále tá istá žena či ten istý muž, čo pred rokmi, ibaže už vidíte nielen tie krásne, ale aj trošku tienisté stránky. Ale tie máme všetci. A váš partner ich mal aj pred rokmi.
Ako vedome aktivovať zamilovanosť
Stačí začať uvažovať a pozerať sa na svojho partnera inak. Je to vedomé rozhodnutie. Ak chceme krajší vzťah, je potrebné začať robiť veci inak. Čo tak opäť poslať peknú sms? Čo tak začať partnera opäť zvádzať? Čo tak opäť experimentovať v intímnych chvíľach? Čo tak opäť o nej či o ňom začať pekne hovoriť pred ostatnými ľuďmi? Čo tak potešiť ju alebo jeho malým úprimným darčekom alebo úsmevom? Ak to začnete robiť, je veľká pravdepodobnosť, že sa u vás znovu prebudia hormóny šťastia, vďaka ktorým bude váš partnerský život opäť tým, čím býval predtým.
Čo si do partnerského vzťahu prinášame z detstva
Čo si do partnerského vzťahu prinášame z detstva
Naše detstvo je obdobím, kedy je pre nás všetko nové a všetko sa učíme. Mozog dieťaťa funguje na nižších frekvenčných hladinách a vďaka tomu dokáže nasávať informácie a vzory správania od najbližších autorít, teda od rodičov, veľmi rýchlo a nadlho. Z toho, čo jeho mozog prijme, si dieťa vytvára vlastné vzorce správania, tie si prenáša aj do dospelosti a niekedy sa ich nezbaví ani v starobe. Preto sa v poslednej dobe dosť hovorí o „vnútornom dieťati“ – je to nevyliečené dieťa v nás. Ak sme sa v detstve napríklad naučili, že keď sa rozplačeme, tak dostaneme cukrík, alebo ak sme smutní, tak nás budú iní utešovať, alebo ak sa urazíme, tak nás budú odprosovať, a ak tieto vzorce počas dospievania neprepíšeme inou skúsenosťou, budeme sa tak s najväčšou pravdepodobnosťou správať aj v dospelosti.
Vzťah je najväčšou skratkou k vyliečeniu vnútorného dieťaťa
Keď vyrastieme a dostaneme sa do partnerského vzťahu, náš partner nám ukazuje, čo je na nás nedospelé, a to aj bez toho, že by o tom vedel. Niekedy sa nám zdá, že nám zámerne hovorí veci, ktoré nás urážajú, robí všetko preto, aby sme boli smutní, cítime z jeho strany ponižovanie a iné formy ubližovania. Dôležité je uvedomiť si, že nám to nerobí on, ale my sami. Iná žena či iný muž by v konkrétnej chvíli nebol smutný, neurazil by sa, necítil by sa ponížený ani ublížený. Je to preto, lebo každý sme v detstve prijali iné vzorce správania a každý sme si do dospelosti odniesli iné – presne také, ktoré nám v detstve fungovali.
Je dôležité uvedomiť si, že sme už dospelí
Jediné, čo v takýchto stavoch mysle pomôže, je uvedomiť si, že „ja už nie som dieťa, som dospelý/á a nikto mi nemôže ublížiť, ponížiť ma či uraziť, ak to neurobím ja sám/sama“. Aj náš partner, rovnako ako my, si lieči svoje vnútorné dieťa a často si neuvedomujeme, že nielen jeho správanie ubližuje nám, ale aj naše jemu. Ak k tomu pristupujeme obidvaja s rovnakým záujmom prepísať naše vzorce správania, potom sme pochopili jednu veľmi dôležitú funkciu partnerstva, ktorou je cesta od vnútorného dieťaťa k dospelosti. Je to náročný proces, ale so správnym nastavením mysle, a niekedy aj s pomocou odborníka, je ho možné zvládnuť a vnútorne vyrásť.
