manželstvo

Rozvod a vysporiadanie BSM

Rozvod a vysporiadanie BSM

Zmieriť sa s rozvodom je vždy ťažké pre obidve strany, a to aj napriek tomu, že manželia už spolu žiť nedokázali a už ich nespájalo žiadne citové puto. S rozvodom sa mení status z „vydatá/ženatý“ na „rozvedená/rozvedený“. Okrem toho sa zvyčajne mení aj okruh známych, s ktorými sa jeden alebo druhý budú po rozvode stretávať. Menia sa aj ich rodičovské zvyklosti a povinnosti, pretože deti už nebudú vychovávať v spoločnej domácnosti.

Navyše, po rozvode sa mení aj ich majetok, pretože musí prísť k jeho rozdeleniu. Každému z nich prináleží z každej spoločnej hnuteľnej aj nehnuteľnej veci iba polovica a musia sa vedieť podeliť. Práve delenie majetku býva kameňom úrazu väčšiny manželstiev, pretože bývať potrebuje každý z nich, auto väčšinou tiež potrebuje každý, nehovoriac už o zariadení domácnosti alebo nejakej chate či chalupe, ktorú predtým tiež vlastnili spolu. To, ako sa rozdelia, neurčuje žiadny zákon, je to len na nich. Zákon im stanovuje len rozdeliť sa 1:1, prípadne podľa vzájomnej dohody.

Pomoc mediátora

Mediátor je pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov nápomocný nielen v tom, že im pomôže spísať dohodu, s ktorou môžu ísť rovno na kataster, ale najmä v tom, že im poskytne svoje zručnosti a schopnosti k tomu, aby sa vedeli dohodnúť. Praxou sa ukazujú veľmi prospešné diskusie o deľbe majetku v spoločnosti nezávislej osoby, ktorá rozhovor facilituje a vedie ho k vzájomnej dohode. Pomôže to eliminovať negatívne emócie, ktoré porozvodovú diskusiu zvyčajne sprevádzajú, ako aj pristupovať k deľbe majetku rozumne a spravodlivo.

Rozvod a vysporiadanie BSM

Zdravý sex v partnerstve

Zdravý sex v partnerstve

V našej spoločnosti bola téma sexu veľmi dlho tabuizovaná a verilo sa, že niektoré praktiky sú prijateľné a iné sú nevhodné či úchylné. V tejto oblasti zohralo dôležitú úlohu náboženstvo a viera v to, že Boh v oblasti ľudskej sexuality všetko dokonale zvážil a dospel ku konečnému a správnemu záveru toho, čo je v tejto sfére správne a čo nie.

Ak ale vychádzame z toho, že nikto (ani žiadne náboženstvo) nie je napojené priamo na Zdroj a teda nevie, čo „bolo určené“ ako vhodné či ako nevhodné, potom dospejeme k záveru, že pravidlá ohľadne ľudskej sexuality sú akousi dohodou v konkrétnej spoločnosti. Je to úplne v poriadku, pretože my ľudia sme zvyknutí fungovať na základe istých spoločenských pravidiel a noriem. Avšak na druhej strane – ak muž a žena spoločne túžia po niečom v oblasti milovania, čo im prinesie vzájomné potešenie bez toho, aby to niekomu ublížilo, môže to byť považované za „nesprávne“ alebo „nevhodné“?

Milovanie je krásne a naplňujúce práve vtedy, ak sú partneri uvoľnení, bez zábran a výčitiek z toho, čo sa im páči alebo po čom túžia. Ak si z milovania urobíme iba manželskú povinnosť a budeme k nemu pristupovať s nechuťou a pocitom, že sme „hriešni“, nedokážeme zažívať blažené stavy, ktoré by nám inak vzájomné prepojenie prinieslo. Budeme sa od seba vzďaľovať. A náš partner alebo partnerka bude skôr či neskôr hľadať ten pocit, ktorý jej či jemu pri nás absentoval, inde…

Zdravý sex v partnerstve

Patria konflikty a hádky do manželstva?

Patria konflikty a hádky do manželstva?

Odpoveď je jednoznačná: nevyhnete sa im. To znamená, že do manželstva, ako aj do iných oblastí našich vzťahov, prirodzene patria. Otázka teda neznie „ako sa im vyhneme“, ale „čo nám hádky a konflikty dávajú a ako ich viesť tak, aby nám neublížili“.

Hádky môžeme považovať za dar, ktorý nás posúva

Konflikt, ktorý vyústi do hádky, je signálom toho, že vo vzťahu nie je niečo v poriadku. Ak by sme ale išli hlbšie, doviedlo by nás to k zamysleniu nad tým, čo v nás nie je v poriadku. Pretože ak sa situácia vyhrotila natoľko, že prišlo k hádke, je dosť pravdepodobné, že nielen partner či partnerka má v sebe niečo nevyriešené, ale aj my. Máme príliš vysoké očakávania? Zanedbali sme niečo? Dovolili sme, aby nám boli prekročené hranice? Zabudli sme na vzťahu pracovať?…

Nech už by bola odpoveď akákoľvek, pri hádke je dôležité najmä počúvať. Ten druhý nám v nej nastavuje zrkadlo a je na nás, či počúvame aj to, čo počuť nechceme, alebo či selektujeme a vyberáme si len to, čo môžeme použiť proti nemu. Ak naozaj počúvame, zistíme, že partner nám v hádke dáva cenný dar, vďaka ktorému môžeme začať pracovať na tom, aby z nás bol niekto lepší. Môžeme v sebe utíšiť bojovníka, ktorý chce dosiahnuť víťazstvo pre ego, ale prehru pre vzťah. Alebo naopak – môžeme toho bojovníka naštartovať a bojovať, až kým nedosiahneme pocit uspokojenia z toho, že partner prehral. V tom prípade sme ale prehrali aj my, pretože z boja nikto neodchádza ako skutočný víťaz, sú iba dvaja porazení.

Ako viesť hádku tak, aby nám neublížila

V prípade, že s naším partnerom chceme zostať a túžime po peknom vzťahu, mali by sme sa naučiť viesť konštruktívnu hádku. Je to ten druh hádky, kedy sa zameriavame na konkrétny problém a svoj hnev neobraciame na partnera, ale na problém samotný. Tým dávame partnerovi možnosť nesústrediť sa na naše slová hnevu, ale na hľadanie riešenia. A práve to, že sa sústredíme na možné riešenie témy sporu, nás posúva do pozície spolubojovníkov a nie súperov.

Patria konflikty a hádky do manželstva?

„Zaťažovať“ partnera svojimi problémami, či nie?

„Zaťažovať“ partnera svojimi problémami, či nie?

Jedným zo základných pilierov fungujúceho manželstva je otvorená komunikácia. Ak v manželstve nie je, niektoré témy zostávajú tabu, čo postupne vzťah zvnútra rozožiera. V takom prípade si vo väčšine prípadov každý z partnerov hľadá niekoho, s kým by sa mohol otvorene porozprávať o svojich problémoch. Ale paradoxne práve ten, kto by mal o našich problémoch vedieť a ten, kto by ich s nami mal zdieľať, je náš partner. Iní ľudia si nás môžu vypočuť, vďaka čomu sa nám síce na chvíľu uľaví, ale svoj problém, najmä ak sa týka nášho manželstva, si opäť nesieme domov.

Prečo sa otvorenej komunikácii s partnerom vyhýbame

Odpovedí je niekoľko. Jedným z dôvodov môže byť, že máme zlú skúsenosť – pokúsili sme sa o našich problémoch hovoriť, ale spätná väzba z druhej strany neprichádzala alebo pre nás bola bolestivá. Ďalším dôvodom môže byť, že používame nesprávny komunikačný jazyk. To znamená, že náš partner môže našu potrebu hovoriť o problémoch vnímať ako útok alebo výtku voči nemu, uzatvára sa a to nás odradí. Ale otvorenej komunikácii s partnerom sa často vyhýbame aj preto, že tomu druhému nechceme ublížiť, nechceme sa ho dotknúť, nechceme byť otravní alebo si myslíme, že veď už sme mu o tom hovorili veľakrát a aj tak neprišlo k náprave.

Čo sa deje, ak otvorená komunikácia chýba

Čím častejšie sa s našimi problémami utiekame buď ku kamarátke (kamarátovi) alebo do svojho vnútra, tým viac sa od nášho partnera vzďaľujeme. Z nášho vnútorného sveta potom on či ona zostáva vyčlenený alebo žije v presvedčení, že všetko je v poriadku. To môže viesť až k tomu, že partner, ktorý prestal o svojich problémoch hovoriť, jedného dňa zistí, že toho druhého nepotrebuje a že mu bude lepšie samému.

Je potrebné začať sa rozprávať skôr než sa odcudzíme

Niekedy stačí dohodnúť sa na pravidelnom „komunikačnom rituále“, počas ktorého jeden rozpráva a druhý aktívne počúva, pričom sa samozrejme manželia môžu striedať. Inokedy pomôže, ak si vzájomne povieme, ktoré slová nás zraňujú a pokúsime sa im vyhnúť. Veľmi prínosným spôsobom je aj zavedenie pravidelného „rande“, na ktorom sme sami a vzájomne si dovolíme rozprávať o čomkoľvek bez toho, aby sme sa urazili.

Ak ale partneri už prekročili hranicu, za ktorou už ani jeden z nich nie je ochotný začať ako prvý a teda ani navrhnúť návrat ku komunikácii, ešte stále sa môžu obrátiť na odbornú pomoc – kouča, mediátora či partnerského poradcu, ktorý im narušenú komunikáciu pomôže obnoviť.

„Zaťažovať“ partnera svojimi problémami, či nie?

Ak už na sebe vzájomne vidíme len to zlé

Ak už na sebe vzájomne vidíme len to zlé

Mnoho manželských párov sa po rokoch dostane do začarovaného kruhu, kedy vidia na svojom partnerovi už len to zlé a čím viac sa na to sústreďujú, tým horšie stránky ich partnera sa im ukazujú.

Aj keď sa to môže v konkrétnej situácii a v konkrétnom vzťahu zdať ako nerealizovateľné, najrýchlejšou cestou k takému vzťahu, aký naozaj chceme mať, je začať autenticky oceňovať presne to, v čom sa práve nachádzame. To znamená, oceňovať aj tie situácie s partnerom, ktoré nevyzerajú ružovo.

Ak hľadáme pozitívne aspekty v každej aktuálnej situácii, využívame túto situáciu ako pevný bod pre dosiahnutie súladu v sebe. Ak ho dosiahneme, potom môžeme byť kdekoľvek a v akejkoľvek situácii a s akýmkoľvek partnerom, dni s ním budú pre nás naplnením.

Väčšinou vidíme, že ostatní sa majú lepšie, že žijú šťastnejší život a majú krajší vzťah ako my, ale je to len preto, že sa u nich na to dobré sústredíme. Možno by stálo za to, sústrediť sa na to dobré aj vo vlastnom vzťahu. Všetci túžime po dokonalom partnerovi a dokonalom vzťahu. Každý vzťah môže byť dokonalý, ak do neho nebudeme vnášať naše nenaplnené predstavy, ale budeme v ňom vidieť to, čo nám skutočne dáva. Dobré uspokojujúce manželstvo nestojí na tom, že sa chceme vyhnúť nedostatkom partnera, ale že aj jeho nedostatky považujeme za niečo, čo je na ňom originálne a vďaka čomu môže vnútorne rásť on aj my.

Ak už na sebe vzájomne vidíme len to zlé

Ako sa v manželstve cítiť dobre

Ako sa v manželstve cítiť dobre

Túžba cítiť sa dobre je základnou túžbou človeka, ktorá je v pozadí každého priania. Ak chceme nové auto, je to preto, aby sme sa cítili dobre. Ak chceme viac zarobiť, je to pre to, aby sme sa cítili dobre. Ak chceme mať dobrého partnera, je to pre to, aby sme sa cítili dobre. Ak chceme mať zdravé a šťastné deti, je to pre to, aby sme sa cítili dobre. Nech si pomyslíme na čokoľvek, konečným cieľom všetkých našich aktivít je cítiť sa dobre.

Nič nie je dôležitejšie ako cítiť sa dobre

Napriek tomu, že sa vždy chceme cítiť dobre, sústreďujeme sa na veci, ktoré nám dobre nerobia. Život, samozrejme, vždy prináša aj také situácie, v ktorých máme negatívne pocity. Ale každá situácia má v sebe dve stránky – jednu dobrú a jednu zlú. Skutočným umením je vedieť vždy nájsť práve tú pozitívnu, ktorá nám prinesie lepší pocit. Ak sa na ňu zameriame a budeme v sebe živiť viac to, čo chceme, než to, čo nechceme, bude sa nám aj riešenie problémov zdať jednoduchšie. Je to preto, lebo vo chvíli, keď myslíme na pozitívnu stránku veci, rušíme v myslení blok na zvládnutie problému.

Každý deň prináša možnosť myslieť pozitívne

Počas dňa prichádzame do styku s rôznymi situáciami. Je iba naším rozhodnutím, ako sa na situáciu budeme pozerať. Ak náš partner urobí niečo, čo sa nám nepáči, môžeme sa na to pozerať buď ako na robenie priekov, alebo ako na šancu ako ho niečo naučiť. Ak náš partner povie niečo, čo nie je v súlade s naším myslením, môžeme sa na to buď uraziť, alebo to brať ako jeho spôsob naučiť niečo nás. Každá situácia obsahuje aj to dobré, aj to zlé. A ak si budeme neustále pripomínať, že sa chceme cítiť dobre bez ohľadu na vonkajšie okolnosti, môže nám to pomôcť k tomu, aby sme v rôznych udalostiach nášho života videli viac jej pozitívnu než negatívnu stránku.

Ako sa v manželstve cítiť dobre

V manželstve bez milovania sa stráca čaro a záujem o partnera

V manželstve bez milovania sa stráca čaro a záujem o partnera

Oblasť sexuality je pre partnerský život mimoriadne dôležitá. Nejde len o uvoľnenie nahromadenej sexuálnej energie, práve naopak. Uvoľnenie po milovaní je iba krásnym bonusom. Vzájomné partnerské prepojenie nie je možné dosiahnuť bez toho, aby sme do toho nezapojili aj naše fyzické telo. A tam, kde nie je partnerské prepojenie, aicky prichádza k odpájaniu.

Napriek tomu je v mnohých manželstvách práve otázka sexuality tabu. Muži sa o tom so svojimi ženami nebavia, pretože to často berú tak, že keď je to dobré pre nich, bude to dobré aj pre ich manželky. Žena sa o tom takisto nechce rozprávať, lebo nechce muža zraňovať, a tak si zo spoločného milovania zoberie iba to, čo jej bolo ponúknuté a svoju potrebu hlbokého prežívania vzájomného prepojenia odloží na inokedy.

Komunikovať v partnerskom vzťahu o sexe je veľmi potrebné. Ak to dokážeme, prehlbujeme tým vzájomnú intimitu a ukazujeme, že pred partnerom nemáme zábrany hovoriť aj o tom, o čom s nikým iným nekomunikujeme. Navyše pri tom máme šancu nielen získať to, čo naplní naše potreby, ale aj informáciu o tom, čo robí dobre nášmu partnerovi. V opačnom prípade môžeme náš vzťah hodnotiť akokoľvek pozitívne, napriek tomu to bude vzťah len na úrovni kamarátstva.

Aj po rokoch manželstva, kedy už milovanie nie je až také vášnivé a horúce, a kedy už bývame viac vyčerpaní každodennými povinnosťami, sa vieme na milovanie naladiť. Niekedy stačia letmé dotyky, za ktorými nie je očakávanie sexu, alebo ležanie vedľa seba v nahote, alebo naplánované rande niekde mimo domu, prípadne hladenie partnera tam, kde to má rád. Samozrejme, ak to robíme s nástojčivým presviedčaním k sexu, čaro sa vytratí. Pri tom všetkom je veľmi dôležité neuraziť sa, ak nás partner či partnerka odmietne, ale zostať láskavý, pretože to, čo je nasilu, nám nedá to, čo skutočne potrebujeme. A pri milovaní to platí dvojnásobne.

V manželstve bez milovania sa stráca čaro a záujem o partnera

Manželský poradca je často až poslednou možnosťou

Manželský poradca je často až poslednou možnosťou

Najväčším odborníkom na vlastný život je človek sám. Nikto nám nevie dať univerzálny návod na to, ako žiť šťastne a bez problémov. Iba my sami vieme, čo nám robí dobre a čo nám spôsobuje bolesť či iné negatívne pocity. Ak máme problém vo vzťahu, väčšinou sa ho snažíme buď prehliadať, alebo riešiť vlastnými silami. To, že ho chceme vyriešiť, je správne, avšak nie vždy máme dostatok informácií o tom, ako s tým druhým žiť, najmä ak príde k problémom.

Nikto nás neučil, ako žiť

Napriek tomu, že existuje veľa kníh a iných zdrojov o partnerských vzťahoch, každý pár je jedinečný a každý človek je originálny. Muž je originálny v svojej mužnosti a žena je originálna v svojej ženskosti. Pre partnerský vzťah je veľkým prínosom, ak obidvaja poznajú rozdiely medzi nimi, ale niekedy to nestačí. Praxou človek získa istú zručnosť ako sa k opačnému pohlaviu správať, ale nie vždy je to zárukou toho, že to zvládne aj v náročných situáciách.

Keď príde problém alebo manželská kríza

Ak nastane náročná životná situácia a manželia či partneri cítia, že sa od seba vzďaľujú, v mnohých prípadoch jeden alebo druhý navrhne, že by mohli navštíviť manželskú poradňu, ale napokon sa dohodnú, že sa predsalen pokúsia svoj problém vyriešiť sami. Niekedy ich pokusy o znovunavrátenie prepojenia medzi nimi trvajú krátko, inokedy roky. Nedoriešený problém však prináša iba jeho prehlbovanie.

Rozhodnutie požiadať o pomoc niekoho tretieho často nastane až v prípade, že jeden k druhému už necítia nič alebo dokonca v niektorých situáciách až odpor. Takéto stavy nie je možné zvrátiť hneď, niekedy sa to ani nepodarí. Vo všeobecnosti platí jednoduchá matematika – vrátiť sa k vzájomnému prepojeniu trvá rovnako dlho ako trvalo jeho odpájanie. Je dobré na to myslieť práve vtedy, keď nastane prvý problém, s ktorým si partneri nevedia rady. Je veľa spôsobov, akými sa dá dosiahnuť vzájomný súlad a úlohou odborníka je nájsť presne ten, ktorý bude pre konkrétny pár prínosom.

Manželský poradca je často až poslednou možnosťou

Ako do vzťahu vrátiť zamilovanosť aj po rokoch manželstva?

Ako do vzťahu vrátiť zamilovanosť aj po rokoch manželstva?

Pamätáte sa ešte na to, aké to bolo, keď ste boli zamilovaní do svojho súčasného partnera? Viete si spomenúť na motýliky v brušku? Čo ich spôsobovalo? Bola to vaša predstava a uvažovanie o človeku, ktorého ste mali pred očami, alebo na ktorého ste mysleli. Keď sme zamilovaní, vidíme len to krásne, pozitívne a inšpirujúce. Nepozeráme na nedostatky, nehľadáme chyby.

Po rokoch manželstva

Chyby začneme vidieť až neskôr, ale je dobré uvedomiť si, že aj my ich máme a že náš partner ich takisto vidí. Možno nám o nich hovorí, možno nie. Možno ich vidíme aj my sami na sebe, ale prehliadame ich a kriticky pozeráme iba na toho druhého. Prestaneme sa zameriavať na to dobré a miesto toho aktívne vyhľadávame to, čo nám chýba alebo prekáža. Čím viac zlého vidíme, tým viac sa nám toho v mysli nabaľuje.

Čo nám bráni opäť flirtovať so svojím partnerom?

Vždy sa môžeme rozhodnúť, že sa opäť zamilujeme do toho istého človeka, pre ktorého sme sa pred rokmi rozhodli. Vždy sa môžeme rozhodnúť, že prežijeme pekný život, alebo že prežijeme život, ktorý sa nám nepáči. Je to len na nás.

Skúste si spomenúť, čo ste so svojím partnerom robili na začiatku. Predstavte si, ako vyzerali vaše stretnutia. Možno ste si predtým dali sprchu, trošku parfému, krásne šaty, poslali ste šteklivú esemesku, pri stretnutí ste mali úsmev na tvári, zvádzali ste ho, bezprostredne ste sa rozprávali a boli by ste dali všetko za to, aby ste s ním pri rozhovore či krásnom milovaní strávili všetok čas, ktorý máte k dispozícii.

Čo vám bráni rozhodnúť sa, že sa opäť zamilujete do toho istého človeka, aj keď sa dnes správa či vyzerá inak? Je to stále tá istá žena či ten istý muž, čo pred rokmi, ibaže už vidíte nielen tie krásne, ale aj trošku tienisté stránky. Ale tie máme všetci. A váš partner ich mal aj pred rokmi.

Ako vedome aktivovať zamilovanosť

Stačí začať uvažovať a pozerať sa na svojho partnera inak. Je to vedomé rozhodnutie. Ak chceme krajší vzťah, je potrebné začať robiť veci inak. Čo tak opäť poslať peknú sms? Čo tak začať partnera opäť zvádzať? Čo tak opäť experimentovať v intímnych chvíľach? Čo tak opäť o nej či o ňom začať pekne hovoriť pred ostatnými ľuďmi? Čo tak potešiť ju alebo jeho malým úprimným darčekom alebo úsmevom? Ak to začnete robiť, je veľká pravdepodobnosť, že sa u vás znovu prebudia hormóny šťastia, vďaka ktorým bude váš partnerský život opäť tým, čím býval predtým.

Ako do vzťahu vrátiť zamilovanosť aj po rokoch manželstva?

Ako oznámiť deťom, že sa rozvádzame?

Ako oznámiť deťom, že sa rozvádzame?

Keď manželstvo dospeje do štádia, kedy už nie je cesty späť a jediným vyslobodením z utrpenia, ktoré manželia prežívajú, sa javí byť rozvod, jedným z najväčších problémov býva, ako to oznámiť deťom. Najmä vtedy, ak sú deti ešte malé.

Kto by mal deťom povedať o rozvode?

Je veľmi dôležité, aby deťom túto skutočnosť oznámili rodičia spolu. Ak takúto dôležitú udalosť oznámi deťom iba jeden z rodičov, deti nevedia vydedukovať, ako sa k tomu stavia ten druhý a potrebujú odpovede na svoje otázky od obidvoch rodičov. Zároveň, ak im to oznámi iba jeden, môžu sa cítiť druhým rodičom nemilované.

Nemenej dôležité je ubezpečiť deti, že obidvaja rodičia ich majú stále rovnako radi a že ony v žiadnom prípade nenesú nijakú zodpovednosť za to, čo sa deje. Je potrebné im vysvetliť, že každý z rodičov sa síce rozhodol ísť vlastným životom, ale že o ne sa postarajú a vždy tu pre ne budú obidvaja.

Nie je vhodné hovoriť deťom, že budú mať nového otecka alebo novú mamičku, aj keby ste ich týmto spôsobom chceli ubezpečiť o tom, že získajú o rodiča či dvoch navyše. Deti majú obidvoch rodičov radi a predstava, že do ich rodiny vstúpi nový dospelý, im často nie je príjemná, dokonca to môžu odmietať.

Hovorte deťom aj o ich budúcnosti po rozvode

Aby sa deti necítili v novej situácii stratené, mali by ste im povedať, kde a u ktorého z rodičov budú bývať, prípadne že budú bývať na striedačku u obidvoch. Skúste vytvoriť priestor pre ich otázky a pravdivo im na ne zodpovedajte. Nemusíte ísť do detailov, ktoré by ich zbytočne rušili, ale nechajte ich pýtať sa, majú právo vedieť, čo s nimi bude a aký prístup budú mať k rodičovi, ktorý s nimi už bývať nebude.

Ako môže byť nápomocný mediátor?

Rátajte s tým, že deti môžu mať na informáciu o rozvode rôzne reakcie od plaču, cez hnev až po pocit bezmocnosti. Niektoré deti po rozvode rodičov navštevujú detského psychológa, aby im pomohol vyrovnať sa s novou situáciou, a to najmä vtedy, ak informácia o rozvode nebola odkomunikovaná zrozumiteľne alebo sa pri jej podávaní nebral ohľad na ich pocity.

Mediátor môže poskytnúť nielen priestor na rodinnú komunikáciu, ale v jeho kompetencii je rozhovor usmerňovať tak, aby sa deti necítili novou informáciou ohrozené. Zároveň vám môže poradiť, aké slová voliť, čomu sa radšej vyhnúť a ako deti ubezpečiť o vašej láske k nim. Pre deti môže byť takýto deň významný v pozitívnom aj negatívnom zmysle – v závislosti od toho, ako vyzerali podmienky na ich život a rozvoj v rozpadajúcej sa rodine, ale aj od toho, ako im informáciu o rozvode podáte a aké pocity to v nich vyvolá. Každé dieťa je iné a rozhovor na takúto dôležitú tému by mal byť vedený citlivo, aby ublížil čo najmenej.

Ako oznámiť deťom, že sa rozvádzame?