manželstvo

Peniaze ako jeden z dôvodov rozpadu vzťahov

Peniaze ako jeden z dôvodov rozpadu vzťahov

Peniaze a zaobchádzanie s nimi býva častým dôvodom nielen hádok v manželstve, ale v konečnom dôsledku aj jeho rozpadu. Prečo je to tak?

Ako to bolo so spoločnými peniazmi kedysi?

Skúsme sa na to pozrieť v uhla histórie: Kedysi, keď sa dvaja mladí ľudia zobrali a začali spolu žiť, založili si spoločný účet, prípadne si vyhradili „šuflík“, ktorý slúžil na spoločné príjmy a výdavky. Tam raz do mesiaca pribudli dve výplaty, ktoré sa míňali na bežný chod domácnosti, na deti, na nákup ošatenia či zariadenia a niečo sa odložilo. Správcom týchto peňazí boli obidvaja manželia a na výdavkoch sa buď vzájomne dohodli, alebo ten hospodárnejší z nich tento účet spravoval.

Ako je to dnes?

V súčasnosti, keď už nemusíme mať naše vzťahy podložené sobášnym listom a často ani spoločným bývaním, zvykli sme si, že výplata každého z partnerov (manželov) patrí iba jemu a on sám (alebo po dohode) sa rozhodne, koľko dá do spoločného balíka po prerátaní spoločných nákladov. Ostatné peniaze si upotrebí každý z partnerov po svojom. Je to úplne legálne a je to v poriadku, až kým neprídu deti.

Čo sa zmení, keď prídu deti?

Keď sa narodí prvé dieťa, žena vo väčšine prípadov zostáva doma na materskom, neskôr na rodičovskom príspevku, a muž chodí do práce a zarába. Ak manželia nemajú spoločný účet, na ktorom by sa kumulovali všetky príjmy, tak väčšinou žena minie svoj materský príspevok na domácnosť a dieťa. Na jej potreby jej zvyčajne už nevyjde. Samozrejme, že obidvaja sú rodičmi, preto muž povie svojej žene, že keď minie svoje peniaze, môže si od neho hocikedy vypýtať na čo potrebuje.

Vzniká nerovnocenný stav

Tu ale vzniká stav „podriadený-nadriadený“, pretože hoci muž žene neodmietne dať peniaze v prípade potreby, musí si ich žena od muža pýtať. To znamená, že žena je oproti mužovi v podriadenej úlohe a muž má kontrolu nad všetkými peniazmi. A to aj napriek tomu, že často je žena tá, ktorá pri malom dieťati pracuje 24 hodín denne oproti mužovi, ktorý za podstatne vyšší príjem odpracuje denne menej hodín ako ona. Keďže tento stav je nerovnocenný, odrazí sa to aj na spolužití a vzťahu partnerov. Žena je frustrovaná a muž často ani nechápe, prečo. Dôsledkom je, že ani jeden z nich sa necíti dobre a začínajú hádky.

Neexistuje univerzálne riešenie

Aj keď neexistuje univerzálne a spravodlivé riešenie ako zaobchádzať s peniazmi v partnerskom vzťahu, možno by sme mohli čerpať zo skúseností našich predkov, ktorí si nenechávali zadné vrátka v podobe vlastného účtu a vlastných úspor, ale odovzdali sa do vzťahu celí a so všetkým, čo máme. A to s myšlienkou na to, že je to nie „moje“ alebo „tvoje“, ale jednoducho „naše“.

Peniaze ako jeden z dôvodov rozpadu vzťahov

Ako môže zachrániť manželstvo muž?

Ako môže zachrániť manželstvo muž?

Ženy sú vo väčšine prípadov emocionálnejšie bytosti než muži. Vo vzťahu s mužom hľadajú bezpečie, záujem a akési prepojenie na fyzickej, ale najmä na duševnej a emocionálnej úrovni. Ak jedna z týchto potrieb nie je naplnená, láska ženy voči jej partnerovi postupne chladne, až sa môže úplne vytratiť. Keď sa láska zo srdca ženy vytratí, žena od muža odchádza. Ak je muž voči žene a jej emóciám všímavý, reaguje na chladnutie jej lásky skôr než príde k vzájomnému odcudzeniu a odlúčeniu.

Nespokojnosť ženy a rast muža

Skutočnosť, že pre ženu je viac-menej prirodzené, že nikdy nebude so všetkým spokojná na plných 100 percent, nás vedie k pochopeniu toho, že nespokojnosť ženy je hnacím motorom pre rast muža. Ak by žena bola od začiatku až do konca vzťahu so všetkým úplne spokojná, muž by si zostal hovieť na gauči s diaľkovým ovládačom, čo by mohlo byť celkom príjemné, ale onedlho by sa vo vzťahu začal nudiť, pretože by nemal žiadnu motiváciu posúvať sa sám v sebe.

Ochrana manželstva ako životná výzva

A práve osobnostný rast vo vzťahu a ochrana manželstva sa môže stať pre muža životnou výzvou, ktorá mu dáva možnosť byť stále lepším a lepším človekom, mužom, manželom, otcom. K tomu často stačí naladiť sa na vnímanie prejavov svojej ženy a počúvanie toho, v čom je nespokojná. Samozrejme, ani zďaleka nie všetky veci na tomto svete vieme zmeniť a všetky ani meniť netreba, ale dôležité je zistiť, ktoré sú tie, ktoré zmeniť vieme a môžeme, a potom nájsť v sebe silu skutočne popracovať na ich vylepšení. A to nás neustále posúva ďalej, pred novú a ďalšiu výzvu, aby sme mohli a mali kam celý život rásť.

Ako môže zachrániť manželstvo muž?

Ako môže zachrániť manželstvo žena?

Ako môže zachrániť manželstvo žena?

Takmer každý muž chce, aby jeho žena bola šťastná, aby s ním bola spokojná a aby doma vládol pokoj a harmónia. Drobnými konfliktmi dokáže dospelý muž prejsť bez zjavnej frustrácie a bez napätia.

Správanie muža zrkadlí správanie ženy

My, ženy, si často sťažujeme, že muž na nás reaguje zle, že sa nám vzďaľuje a že sa s nami neprepája tak, ako by sme to potrebovali. Niekedy je však potrebné na chvíľu sa zamyslieť nad tým, ako sa k svojmu mužovi správam ja: ako sa tvárim a ako mu dávam najavo, že ho mám rada a že som s ním ako mužom spokojná. Správanie našich mužov často iba zrkadlí naše správanie – ak sme väčšinu času namosúrené, urazené alebo plné výčitiek, muž sa k nám bude správať podobne. Týmto sa dostávame do začarovaného kruhu, z ktorého nechce ani jeden vystúpiť ako prvý.

Niekedy stačí na chvíľu zabudnúť na svoje ego

Znie to síce ľahko, ale je veľmi ťažké zabudnúť na svoje ego, ktoré sa často cíti ubolené a chce sa prejaviť. Ak nám niekto povie, aby sme ustúpili ako prví, zvykneme si klásť otázku: Prečo mám byť ja tá/ten, ktorý sa podvolí? Veď nech ten druhý urobí prvý krok… a podobne. My, ženy, by sme mali mať neustále na mysli, že aj keď robíme pre manžela či rodinu prvé a posledné, tak niekedy by miesto toho stačilo dopriať si čas sama pre seba, na chvíľu zabudnúť na svoje nahnevané či urazené ego a na toho svojho muža sa usmiať či pohladkať ho. Možno to neprinesie požadovaný efekt hneď v tej chvíli, ale kým to ani nevyskúšame, nedozvieme sa, aké pozitívne zmeny to v našom vzťahu môže spôsobiť.

Ako môže zachrániť manželstvo žena?

Prečo dochádza v partnerských vzťahoch k hádkam?

Prečo dochádza v partnerských vzťahoch k hádkam?

Dôvodov na hádky je, samozrejme, veľmi veľa, ale jedným z najčastejších bývajú výčitky zo strany jedného partnera a ignorácia zo strany druhého. Napriek tomu, že žena vo vzťahu dáva najavo, že sa jej niečo nepáči, alebo že niečo nie je v súlade s jej predstavami a očakávaniami, robí to svojím „ženským“ spôsobom, ktorému rozumie ona a s najväčšou pravdepodobnosťou by mu rozumela jej kamarátka a mnohé iné ďalšie ženy. Ale muž tieto signály nereflektuje a mohlo by sa zdať, že svoju partnerku ignoruje, alebo sa jej emóciám začne brániť.

Prečo muži ženám nerozumejú?

Muži aj ženy sme rovnaký živočíšny druh, ale v prejavoch a porozumení sme absolútne odlišné bytosti. U ženy sa nespokojnosť prejavuje zvyčajne urážlivosťou, odmietaním muža, prípadne milovania s ním, popudlivosťou a výčitkami, ktoré často vôbec nesúvisia s tým, čo je aktuálne vyčítané, pretože s nimi vychádzajú na povrch aj výčitky za staré zranenia. Tieto „staré zranenia“, ktoré vznikli vo vzťahu už oveľa dávnejšie, žena často nosí dlho v sebe s nádejou, že nejak pominú a stratia sa.

Muži sú z našich výčitiek frustrovaní šancu existujúcemu vzťahu

Keď žena začne v hádke vyťahovať staré rany, ktoré jej v minulosti manžel často neúmyselne uštedril, je prirodzené, že muž je zmätený, nevie na to reagovať a začne sa brániť alebo z hádky ujde. To je ale práve to, čo žena nechce, pretože ona to len potrebuje dať zo seba von a chce, aby ju manžel vypočul, pochopil, možno aj poľutoval alebo uznal, že pochybil. Neuvedomuje si, že muž nerozumie tomu, prečo bolo vytiahnuté niečo, čo s aktuálnym problémom vôbec nesúvisí a navyše sa to stalo už dávno v minulosti. Prichádza k zosilneniu konfliktu a obidvaja majú pocit, že ten druhý ich nemá rád.

Ako sa tomu vyhnúť

Najlepším spôsobom je hovoriť o problémoch a nenaplnených potrebách hneď. Ak ale máme popudlivého partnera či partnerku, mohlo by prichádzať k častým konfliktom. Preto môžeme urobiť vzájomnú dohodu napríklad o tom, že raz za týždeň si dáme nejakú hodinku na spoločný rozhovor niekde mimo ostatných ľudí a dohodnúť sa na istých pravidlách, napríklad že počas tejto hodinky sa ani jeden z nás neurazí, nebudeme si skákať do reči, toho druhého si vypočujeme a po skončení rozhovoru sa už k tej téme nebudeme vracať. Dosiahneme tým minimálne to, že nebudeme ďalšie roky až desaťročia nosiť nahromadenú zlosť a hnev za niečo, čo ten druhý určite neurobil či nepovedal s úmyslom ublížiť nám.

Prečo dochádza v partnerských vzťahoch k hádkam?

Citové vydieranie pred rozvodom

Citové vydieranie pred rozvodom

Ak jeden z manželov dospeje k rozhodnutiu, že už nechce v manželstve zotrvať a svoju budúcnosť už nespája s tým druhým, stáva sa, že odvrhnutý partner je ochotný použiť akékoľvek praktiky na to, aby tomu zabránil. K jednej z nich patrí aj citové vydieranie.

Ak ma opustíš, niečo si urobím

Niekedy to býva vyhrážanie sa ublížením sebe alebo deťom, v iných prípadoch aj ublížením partnerovi. Najčastejšie však ten, kto nechce z manželstva odísť, upadá do role obete. Rola obete je skrytá agresívna technika, pri ktorej jeden z partnerov zámerne vchádza do úlohy slabého, bezmocného, nešťastného a utrápeného človeka, ktorý si bez toho druhého nevie predstaviť svoj život a fungovanie v ňom. Hovorí o tom nielen svojmu partnerovi, ale aj blízkemu okoliu a necháva sa ľutovať, aby on vyzeral ako obeť a ten druhý ako odľud. Skrytá agresivita takéhoto správania spočíva najmä v tom, že sa proti tomu nevieme nijako brániť. Veď ako sa ubránime „obeti“?

Nikto nemá právo vydierať nás

Ak sme dostatočne dospelí a vieme sa jeden druhému vyrozprávať z toho, čo nás trápi a necháme sa hoci aj poľutovať, je to úplne v poriadku. Ale ak vstúpime do role obete a myslíme si, že tým toho druhého ovplyvníme a nerozvedie sa s nami, je to veľký omyl, pretože takýmto správaním sa mu ešte viac odcudzíme a bude pred nami unikať. Je potrebné si uvedomiť, že nemáme žiadne právo partnera citovo vydierať, rovnako ako on nemá právo vydierať nás. Náš život patrí iba nám, nikomu inému. A ak sme dali dostatočné množstvo šancí na nápravu počas existujúceho manželstva a k náprave zo strany partnera neprišlo, žiadne vydieranie tomu pomôcť nemôže. Práve naopak.

Citové vydieranie pred rozvodom

Čo si do partnerského vzťahu prinášame z detstva

Čo si do partnerského vzťahu prinášame z detstva

Naše detstvo je obdobím, kedy je pre nás všetko nové a všetko sa učíme. Mozog dieťaťa funguje na nižších frekvenčných hladinách a vďaka tomu dokáže nasávať informácie a vzory správania od najbližších autorít, teda od rodičov, veľmi rýchlo a nadlho. Z toho, čo jeho mozog prijme, si dieťa vytvára vlastné vzorce správania, tie si prenáša aj do dospelosti a niekedy sa ich nezbaví ani v starobe. Preto sa v poslednej dobe dosť hovorí o „vnútornom dieťati“ – je to nevyliečené dieťa v nás. Ak sme sa v detstve napríklad naučili, že keď sa rozplačeme, tak dostaneme cukrík, alebo ak sme smutní, tak nás budú iní utešovať, alebo ak sa urazíme, tak nás budú odprosovať, a ak tieto vzorce počas dospievania neprepíšeme inou skúsenosťou, budeme sa tak s najväčšou pravdepodobnosťou správať aj v dospelosti.

Vzťah je najväčšou skratkou k vyliečeniu vnútorného dieťaťa

Keď vyrastieme a dostaneme sa do partnerského vzťahu, náš partner nám ukazuje, čo je na nás nedospelé, a to aj bez toho, že by o tom vedel. Niekedy sa nám zdá, že nám zámerne hovorí veci, ktoré nás urážajú, robí všetko preto, aby sme boli smutní, cítime z jeho strany ponižovanie a iné formy ubližovania. Dôležité je uvedomiť si, že nám to nerobí on, ale my sami. Iná žena či iný muž by v konkrétnej chvíli nebol smutný, neurazil by sa, necítil by sa ponížený ani ublížený. Je to preto, lebo každý sme v detstve prijali iné vzorce správania a každý sme si do dospelosti odniesli iné – presne také, ktoré nám v detstve fungovali.

Je dôležité uvedomiť si, že sme už dospelí

Jediné, čo v takýchto stavoch mysle pomôže, je uvedomiť si, že „ja už nie som dieťa, som dospelý/á a nikto mi nemôže ublížiť, ponížiť ma či uraziť, ak to neurobím ja sám/sama“. Aj náš partner, rovnako ako my, si lieči svoje vnútorné dieťa a často si neuvedomujeme, že nielen jeho správanie ubližuje nám, ale aj naše jemu. Ak k tomu pristupujeme obidvaja s rovnakým záujmom prepísať naše vzorce správania, potom sme pochopili jednu veľmi dôležitú funkciu partnerstva, ktorou je cesta od vnútorného dieťaťa k dospelosti. Je to náročný proces, ale so správnym nastavením mysle, a niekedy aj s pomocou odborníka, je ho možné zvládnuť a vnútorne vyrásť.

Čo si do partnerského vzťahu prinášame z detstva

Vyhorenie vo vzťahu

Vyhorenie vo vzťahu

O vyhorení vo vzťahu môžeme hovoriť vtedy, ak sa jeden z partnerov, alebo obidvaja, cítia vo vzťahu emocionálne a psychicky nenaplnení, nezažívajú radosť a netešia sa zo vzájomnej prítomnosti. Do takéhoto stavu prichádza vzťah pomaly a varovnými signálmi býva postupné vyprchávanie vášne a nadšenia z každodenného spolunažívania, ale tiež upúšťanie od spoločných aktivít, ktoré partnerom predtým robili radosť a individuálne trávenie voľného času. S odchodom dospelých detí prichádza pocit prázdnoty a neschopnosť stanoviť si nové spoločné ciele. Na partnerovi vidíme len chyby, začína nám prekážať už aj jeho prítomnosť, netešíme sa domov, vyhľadávame samotu a pociťujeme úzkosť a smútok.

Ako predísť vyhoreniu vo vzťahu?

Ak sme zaznamenali varovné signály, ktoré predchádzajú vyhoreniu vo vzťahu, nemali by sme ich ignorovať, ale naopak – uvedomiť si, že je najvyšší čas začať ich riešiť. Veľmi dôležitá je pritom komunikácia – je potrebné hovoriť o tom, čo nás trápi, vybrať na to správny čas a slová, partner nemusí vždy vidieť, čo nás trápi a domyslieť si to väčšinou nevie. Prospešné je nevracať sa do minulosti a žiť radšej prítomnosťou, pretože minulosť už neporiešime a vŕtať sa v nej nám nič pozitívne neprinesie. Prínosné je uvedomovať si vďačnosť za to, čo dobré nám náš vzťah do života priniesol a aké pozitívne vlastnosti náš partner má. Takisto rešpektovať fakt, že aj on môže mať svoje názory, ktoré môžu byť odlišné od našich a neodsudzovať ho za to. Spoločné záujmy, spoločné riešenie každodenných vecí, spoločne strávené večere, občasné rande vonku ako za starých čias, ale aj fyzické dotyky a objatia – to všetko obnovuje partnerskú blízkosť, ktorá tvorí pevné hranice pred vyhorením vo vzťahu.

Vyhorenie vo vzťahu

Udobrujete sa milovaním?

Udobrujete sa milovaním?

Asi len málokto pozná také manželstvo, v ktorom by občas neprišlo k hádkam. Niektorí manželia ich prežívajú búrlivejšie, iní kľudnejšie, ale predsa tam sú. Hádka je obvykle produktom spravodlivého hnevu a takýto hnev je produktom nespokojnosti. Vďaka hnevu dávame tomu druhému najavo, že sa nám vo vzťahu niečo nepáči. Ak by v nás emócia spravodlivého hnevu neexistovala, naše vzťahy by sa neposúvali vpred, pretože by nám chýbal silný nástroj na to, aby sme poukázali na problém.

Po hádke zvyčajne nasleduje ticho (niekedy sa tomu hovorí „tichá domácnosť) a manželia spracúvajú svoje emócie. Každý po svojom. Keď ich spracujú, príde k udobrovaniu. K udobrovaniu často patrí aj milovanie ako prejav odpustenia.

Takto je to úplne v poriadku. Keď sú emócie spracované a opadne z nás hnev a zlosť, môžeme milovanie naplno prežívať.

Ako je to v prípade, že ešte cítime hnev a bolesť?

Ak pristúpime k milovaniu ubolení, urazení a nahnevaní z toho, že nám partner ublížil (a týka sa to najmä žien), prepájame sa s človekom, ku ktorému v tej chvíli necítime pozitívne emócie. Aké môžeme mať z toho prežívanie? Poteší nás to? Dokážeme sa uvoľniť? Ženy vo väčšine prípadov nie. Je len málo tých, ktoré sa počas milovania vedia oprostiť od pocitu, že sa milujú s niekým, kto im ubližuje.

Počkajme, kým negatívne emócie úplne odídu

Každá emócia odíde tak ako prišla. Žiadna v nás nezostáva celý život. Niektoré emócie trvajú chvíľku, iné niekoľko hodín, ale ak ich vyjadríme a ďalej sa v nich nevŕtame, odídu. Predtým ako sa budeme s partnerom milovať, počkajme, kým tie negatívne emócie úplne odídu. Potom si naše vzájomné prepojenie dokážeme užiť a mať z neho radosť a potešenie. A práve to milovaniu to patrí.

Udobrujete sa milovaním?

Postup pri rozvode

Postup pri rozvode

Manželia, ktorí sa rozhodli, že chcú svoj vzťah ukončiť rozvodom, sa so svojou žiadosťou musia obrátiť na súd. Na viacerých internetových stránkach je možné nájsť vzor žiadosti o rozvod, ale kým ju vypíšete a pošlete, je vhodné vopred sa dohodnúť na podmienkach ukončenia manželstva, najmä ak máte spoločné deti.

Dohoda o mediácii pri rozvode

Mediátor nemôže manželov rozviesť, ale môže im byť nápomocný pri dohode o tom, komu by mali byť deti zverené do osobnej starostlivosti, v akej výške by malo byť výživné, kedy a ako často sa budú deti stretávať s druhým rodičom či s jeho blízkou rodinou, kto a v akej výške bude prispievať na záujmové krúžky či náklady na dovolenky dieťaťa. To všetko môže obsahovať mediačná dohoda, ktorú je potrebné doložiť k žiadosti o rozvod spolu s ostatnými potrebnými prílohami (sobášny list, rodné listy spoločných maloletých detí, potvrdenie zo školy, ktorú navštevujú, príp. potvrdenie o príjmoch obidvoch manželov kvôli výživnému).

Aj takouto vzájomnou dohodou predídete tomu, aby vás sociálna kuratela ohlásila na konzultáciu spolu s vašimi deťmi. Sociálny pracovník v takomto prípade ohlási na rozhovor iba vás a vášho manžela / manželku, a to v záujme čo najlepšej ochrany dieťaťa po rozvode.

Ako dlho trvá rozvod?

Až na základe správy z takéhoto rozhovoru vám pošle súd termín prvého pojednávania. V prípade, že manželstvo bolo bezdetné, sa sociálna kuratela do problému neangažuje. Rozvod manželstva, na ktorom sa obidvaja manželia dohodli, trvá približne tri mesiace, aj keď zákon neustanovuje súdu žiadnu lehotu, v ktorej musí manželstvo rozviesť. Ak manželia dohodnutí nie sú, môže rozvod trvať oveľa dlhšie, niekedy aj tri roky.

Postup pri rozvode

Strata partnerskej intimity

Strata partnerskej intimity

Intimita nerovná sa sexualita

Milovanie je, samozrejme, jej súčasťou, ale intimita obsahuje aj inú než len fyzickú blízkosť. Partnerská intimita v prvom rade znamená otvorenosť, úprimnosť, dôveru, vzájomnú oporu, ale rovnako tak chuť robiť všetko, čo tomu druhému robí dobre – dotyky, bozky, objatia, masáž, slová lásky, milovanie, obdarovávanie, trávenie spoločného času… S nikým iným nevieme byť v týchto oblastiach tak blízko a tak intímne ako práve so svojím partnerom či partnerkou.

Tri piliere intimity

Fyzické, duševné a psychické je vo vzťahu vzájomne veľmi prepojené. Ak to u partnerov nefunguje na fyzickej úrovni, trpí časom aj duševná a psychická a naopak. Ak si partneri prestanú napĺňať svoje fyzické potreby, vždy sa časom u jedného alebo obidvoch vynárajú otázky: Má ma ešte rád / rada? Alebo má v tejto oblasti za mňa náhradu? Už nechce, aby mi s ním / ňou bolo dobre? Odopiera mi zámerne alebo nevedome to, čo mám rád / rada?… Tieto ťaživé otázky potom zamestnávajú hlavu a bolia na duši. Rovnako, ak jeden z nich necíti, že ten druhý ho má rád, nie je ani ich fyzické spojenie uspokojivé a už vôbec nie krásne. Takisto ak sa už nemajú o čom porozprávať a ich komunikácia sa sústreďuje iba na témy nutné k zabezpečeniu chodu domácnosti, časom prestane fungovať aj fyzická príťažlivosť a vytratí sa duševná blízkosť.

Prečo sa intimita zo vzťahu vytráca

Ak sa intimita zo vzťahu vytratí, býva to z viacerých dôvodov. Jedným z nich je, že často zabúdame na to, čo bolo na vzťahu krásne a prestaneme sa k tomu vracať. Je to ako keď sme sa ako deti radi hrali, v dospievaní sme na to zabudli a až keď máme vlastné deti a začneme sa s nimi hrať, zistíme, že hranie nám robí dobre.

Ďalším dôvodom je, že niektoré veci vo vzťahu nám ubližujú a my sa začneme bolesti brániť tým, že sa na všetkých troch úrovniach – fyzickej, duševnej aj psychickej – postupne od partnera odpútavame. Nedokážeme sa mu s ničím zdôveriť, máme tajomstvá, nie sme schopní ho o nič požiadať, aby sme neboli odmietnutí a aby nám nebolo opäť ublížené.

Iným dôvodom môže byť aj to, že dôverný a intímny vzťah s partnerom vymeníme za silné pripútanie k deťom, pričom si neuvedomíme, že ten, kto s nami zostane aj vtedy, keď už deti vyrastú a odídu, je práve náš partner.

Rovnako sa môže intimita zo vzťahu vytratiť aj vtedy, ak jeden z partnerov pracuje na sebe aj na vzťahu a druhý sa iba „vezie“ a zostáva na jednej úrovni. Vtedy sa medzi nimi vytvorí veľký odstup, pokrivkáva komunikácia, mizne fyzická príťažlivosť a jeden z partnerov má pocit, že ten druhý sa mu vzďaľuje.

Ako intimitu do vzťahu opäť vrátiť?

Je potrebné zamyslieť sa nad tým, na ktorej z vyššie spomínaných úrovní prišlo k jej strate a aký bol toho skutočný dôvod. No a práve tam, kde problém vznikol, je potrebné začať otvárať témy. Niekedy je to ťažké a ani jeden z partnerov sa do toho nechce pustiť ako prvý, ale ak chceme vzťah zachrániť, je potrebné začať práve tam. Ak si na to partneri netrúfajú sami, tak aspoň s pomocou odborníka, pretože nevyriešený problém v partnerskej intimite často končí rozchodom alebo neverou.

Strata partnerskej intimity