Ak už na sebe vzájomne vidíme len to zlé
Ak už na sebe vzájomne vidíme len to zlé
Mnoho manželských párov sa po rokoch dostane do začarovaného kruhu, kedy vidia na svojom partnerovi už len to zlé a čím viac sa na to sústreďujú, tým horšie stránky ich partnera sa im ukazujú.
Aj keď sa to môže v konkrétnej situácii a v konkrétnom vzťahu zdať ako nerealizovateľné, najrýchlejšou cestou k takému vzťahu, aký naozaj chceme mať, je začať autenticky oceňovať presne to, v čom sa práve nachádzame. To znamená, oceňovať aj tie situácie s partnerom, ktoré nevyzerajú ružovo.
Ak hľadáme pozitívne aspekty v každej aktuálnej situácii, využívame túto situáciu ako pevný bod pre dosiahnutie súladu v sebe. Ak ho dosiahneme, potom môžeme byť kdekoľvek a v akejkoľvek situácii a s akýmkoľvek partnerom, dni s ním budú pre nás naplnením.
Väčšinou vidíme, že ostatní sa majú lepšie, že žijú šťastnejší život a majú krajší vzťah ako my, ale je to len preto, že sa u nich na to dobré sústredíme. Možno by stálo za to, sústrediť sa na to dobré aj vo vlastnom vzťahu. Všetci túžime po dokonalom partnerovi a dokonalom vzťahu. Každý vzťah môže byť dokonalý, ak do neho nebudeme vnášať naše nenaplnené predstavy, ale budeme v ňom vidieť to, čo nám skutočne dáva. Dobré uspokojujúce manželstvo nestojí na tom, že sa chceme vyhnúť nedostatkom partnera, ale že aj jeho nedostatky považujeme za niečo, čo je na ňom originálne a vďaka čomu môže vnútorne rásť on aj my.
Ako sa v manželstve cítiť dobre
Ako sa v manželstve cítiť dobre
Túžba cítiť sa dobre je základnou túžbou človeka, ktorá je v pozadí každého priania. Ak chceme nové auto, je to preto, aby sme sa cítili dobre. Ak chceme viac zarobiť, je to pre to, aby sme sa cítili dobre. Ak chceme mať dobrého partnera, je to pre to, aby sme sa cítili dobre. Ak chceme mať zdravé a šťastné deti, je to pre to, aby sme sa cítili dobre. Nech si pomyslíme na čokoľvek, konečným cieľom všetkých našich aktivít je cítiť sa dobre.
Nič nie je dôležitejšie ako cítiť sa dobre
Napriek tomu, že sa vždy chceme cítiť dobre, sústreďujeme sa na veci, ktoré nám dobre nerobia. Život, samozrejme, vždy prináša aj také situácie, v ktorých máme negatívne pocity. Ale každá situácia má v sebe dve stránky – jednu dobrú a jednu zlú. Skutočným umením je vedieť vždy nájsť práve tú pozitívnu, ktorá nám prinesie lepší pocit. Ak sa na ňu zameriame a budeme v sebe živiť viac to, čo chceme, než to, čo nechceme, bude sa nám aj riešenie problémov zdať jednoduchšie. Je to preto, lebo vo chvíli, keď myslíme na pozitívnu stránku veci, rušíme v myslení blok na zvládnutie problému.
Každý deň prináša možnosť myslieť pozitívne
Počas dňa prichádzame do styku s rôznymi situáciami. Je iba naším rozhodnutím, ako sa na situáciu budeme pozerať. Ak náš partner urobí niečo, čo sa nám nepáči, môžeme sa na to pozerať buď ako na robenie priekov, alebo ako na šancu ako ho niečo naučiť. Ak náš partner povie niečo, čo nie je v súlade s naším myslením, môžeme sa na to buď uraziť, alebo to brať ako jeho spôsob naučiť niečo nás. Každá situácia obsahuje aj to dobré, aj to zlé. A ak si budeme neustále pripomínať, že sa chceme cítiť dobre bez ohľadu na vonkajšie okolnosti, môže nám to pomôcť k tomu, aby sme v rôznych udalostiach nášho života videli viac jej pozitívnu než negatívnu stránku.
V manželstve bez milovania sa stráca čaro a záujem o partnera
V manželstve bez milovania sa stráca čaro a záujem o partnera
Oblasť sexuality je pre partnerský život mimoriadne dôležitá. Nejde len o uvoľnenie nahromadenej sexuálnej energie, práve naopak. Uvoľnenie po milovaní je iba krásnym bonusom. Vzájomné partnerské prepojenie nie je možné dosiahnuť bez toho, aby sme do toho nezapojili aj naše fyzické telo. A tam, kde nie je partnerské prepojenie, automaticky prichádza k odpájaniu.
Napriek tomu je v mnohých manželstvách práve otázka sexuality tabu. Muži sa o tom so svojimi ženami nebavia, pretože to často berú tak, že keď je to dobré pre nich, bude to dobré aj pre ich manželky. Žena sa o tom takisto nechce rozprávať, lebo nechce muža zraňovať, a tak si zo spoločného milovania zoberie iba to, čo jej bolo ponúknuté a svoju potrebu hlbokého prežívania vzájomného prepojenia odloží na inokedy.
Komunikovať v partnerskom vzťahu o sexe je veľmi potrebné. Ak to dokážeme, prehlbujeme tým vzájomnú intimitu a ukazujeme, že pred partnerom nemáme zábrany hovoriť aj o tom, o čom s nikým iným nekomunikujeme. Navyše pri tom máme šancu nielen získať to, čo naplní naše potreby, ale aj informáciu o tom, čo robí dobre nášmu partnerovi. V opačnom prípade môžeme náš vzťah hodnotiť akokoľvek pozitívne, napriek tomu to bude vzťah len na úrovni kamarátstva.
Aj po rokoch manželstva, kedy už milovanie nie je až také vášnivé a horúce, a kedy už bývame viac vyčerpaní každodennými povinnosťami, sa vieme na milovanie naladiť. Niekedy stačia letmé dotyky, za ktorými nie je očakávanie sexu, alebo ležanie vedľa seba v nahote, alebo naplánované rande niekde mimo domu, prípadne hladenie partnera tam, kde to má rád. Samozrejme, ak to robíme s nástojčivým presviedčaním k sexu, čaro sa vytratí. Pri tom všetkom je veľmi dôležité neuraziť sa, ak nás partner či partnerka odmietne, ale zostať láskavý, pretože to, čo je nasilu, nám nedá to, čo skutočne potrebujeme. A pri milovaní to platí dvojnásobne.
Manželský poradca je často až poslednou možnosťou
Manželský poradca je často až poslednou možnosťou
Najväčším odborníkom na vlastný život je človek sám. Nikto nám nevie dať univerzálny návod na to, ako žiť šťastne a bez problémov. Iba my sami vieme, čo nám robí dobre a čo nám spôsobuje bolesť či iné negatívne pocity. Ak máme problém vo vzťahu, väčšinou sa ho snažíme buď prehliadať, alebo riešiť vlastnými silami. To, že ho chceme vyriešiť, je správne, avšak nie vždy máme dostatok informácií o tom, ako s tým druhým žiť, najmä ak príde k problémom.
Nikto nás neučil, ako žiť
Napriek tomu, že existuje veľa kníh a iných zdrojov o partnerských vzťahoch, každý pár je jedinečný a každý človek je originálny. Muž je originálny v svojej mužnosti a žena je originálna v svojej ženskosti. Pre partnerský vzťah je veľkým prínosom, ak obidvaja poznajú rozdiely medzi nimi, ale niekedy to nestačí. Praxou človek získa istú zručnosť ako sa k opačnému pohlaviu správať, ale nie vždy je to zárukou toho, že to zvládne aj v náročných situáciách.
Keď príde problém alebo manželská kríza
Ak nastane náročná životná situácia a manželia či partneri cítia, že sa od seba vzďaľujú, v mnohých prípadoch jeden alebo druhý navrhne, že by mohli navštíviť manželskú poradňu, ale napokon sa dohodnú, že sa predsalen pokúsia svoj problém vyriešiť sami. Niekedy ich pokusy o znovunavrátenie prepojenia medzi nimi trvajú krátko, inokedy roky. Nedoriešený problém však prináša iba jeho prehlbovanie.
Rozhodnutie požiadať o pomoc niekoho tretieho často nastane až v prípade, že jeden k druhému už necítia nič alebo dokonca v niektorých situáciách až odpor. Takéto stavy nie je možné zvrátiť hneď, niekedy sa to ani nepodarí. Vo všeobecnosti platí jednoduchá matematika – vrátiť sa k vzájomnému prepojeniu trvá rovnako dlho ako trvalo jeho odpájanie. Je dobré na to myslieť práve vtedy, keď nastane prvý problém, s ktorým si partneri nevedia rady. Je veľa spôsobov, akými sa dá dosiahnuť vzájomný súlad a úlohou odborníka je nájsť presne ten, ktorý bude pre konkrétny pár prínosom.
Ako do vzťahu vrátiť zamilovanosť aj po rokoch manželstva?
Ako do vzťahu vrátiť zamilovanosť aj po rokoch manželstva?
Pamätáte sa ešte na to, aké to bolo, keď ste boli zamilovaní do svojho súčasného partnera? Viete si spomenúť na motýliky v brušku? Čo ich spôsobovalo? Bola to vaša predstava a uvažovanie o človeku, ktorého ste mali pred očami, alebo na ktorého ste mysleli. Keď sme zamilovaní, vidíme len to krásne, pozitívne a inšpirujúce. Nepozeráme na nedostatky, nehľadáme chyby.
Po rokoch manželstva
Chyby začneme vidieť až neskôr, ale je dobré uvedomiť si, že aj my ich máme a že náš partner ich takisto vidí. Možno nám o nich hovorí, možno nie. Možno ich vidíme aj my sami na sebe, ale prehliadame ich a kriticky pozeráme iba na toho druhého. Prestaneme sa zameriavať na to dobré a miesto toho aktívne vyhľadávame to, čo nám chýba alebo prekáža. Čím viac zlého vidíme, tým viac sa nám toho v mysli nabaľuje.
Čo nám bráni opäť flirtovať so svojím partnerom?
Vždy sa môžeme rozhodnúť, že sa opäť zamilujeme do toho istého človeka, pre ktorého sme sa pred rokmi rozhodli. Vždy sa môžeme rozhodnúť, že prežijeme pekný život, alebo že prežijeme život, ktorý sa nám nepáči. Je to len na nás.
Skúste si spomenúť, čo ste so svojím partnerom robili na začiatku. Predstavte si, ako vyzerali vaše stretnutia. Možno ste si predtým dali sprchu, trošku parfému, krásne šaty, poslali ste šteklivú esemesku, pri stretnutí ste mali úsmev na tvári, zvádzali ste ho, bezprostredne ste sa rozprávali a boli by ste dali všetko za to, aby ste s ním pri rozhovore či krásnom milovaní strávili všetok čas, ktorý máte k dispozícii.
Čo vám bráni rozhodnúť sa, že sa opäť zamilujete do toho istého človeka, aj keď sa dnes správa či vyzerá inak? Je to stále tá istá žena či ten istý muž, čo pred rokmi, ibaže už vidíte nielen tie krásne, ale aj trošku tienisté stránky. Ale tie máme všetci. A váš partner ich mal aj pred rokmi.
Ako vedome aktivovať zamilovanosť
Stačí začať uvažovať a pozerať sa na svojho partnera inak. Je to vedomé rozhodnutie. Ak chceme krajší vzťah, je potrebné začať robiť veci inak. Čo tak opäť poslať peknú sms? Čo tak začať partnera opäť zvádzať? Čo tak opäť experimentovať v intímnych chvíľach? Čo tak opäť o nej či o ňom začať pekne hovoriť pred ostatnými ľuďmi? Čo tak potešiť ju alebo jeho malým úprimným darčekom alebo úsmevom? Ak to začnete robiť, je veľká pravdepodobnosť, že sa u vás znovu prebudia hormóny šťastia, vďaka ktorým bude váš partnerský život opäť tým, čím býval predtým.
Ako oznámiť deťom, že sa rozvádzame?
Ako oznámiť deťom, že sa rozvádzame?
Keď manželstvo dospeje do štádia, kedy už nie je cesty späť a jediným vyslobodením z utrpenia, ktoré manželia prežívajú, sa javí byť rozvod, jedným z najväčších problémov býva, ako to oznámiť deťom. Najmä vtedy, ak sú deti ešte malé.
Kto by mal deťom povedať o rozvode?
Je veľmi dôležité, aby deťom túto skutočnosť oznámili rodičia spolu. Ak takúto dôležitú udalosť oznámi deťom iba jeden z rodičov, deti nevedia vydedukovať, ako sa k tomu stavia ten druhý a potrebujú odpovede na svoje otázky od obidvoch rodičov. Zároveň, ak im to oznámi iba jeden, môžu sa cítiť druhým rodičom nemilované.
Nemenej dôležité je ubezpečiť deti, že obidvaja rodičia ich majú stále rovnako radi a že ony v žiadnom prípade nenesú nijakú zodpovednosť za to, čo sa deje. Je potrebné im vysvetliť, že každý z rodičov sa síce rozhodol ísť vlastným životom, ale že o ne sa postarajú a vždy tu pre ne budú obidvaja.
Nie je vhodné hovoriť deťom, že budú mať nového otecka alebo novú mamičku, aj keby ste ich týmto spôsobom chceli ubezpečiť o tom, že získajú o rodiča či dvoch navyše. Deti majú obidvoch rodičov radi a predstava, že do ich rodiny vstúpi nový dospelý, im často nie je príjemná, dokonca to môžu odmietať.
Hovorte deťom aj o ich budúcnosti po rozvode
Aby sa deti necítili v novej situácii stratené, mali by ste im povedať, kde a u ktorého z rodičov budú bývať, prípadne že budú bývať na striedačku u obidvoch. Skúste vytvoriť priestor pre ich otázky a pravdivo im na ne zodpovedajte. Nemusíte ísť do detailov, ktoré by ich zbytočne rušili, ale nechajte ich pýtať sa, majú právo vedieť, čo s nimi bude a aký prístup budú mať k rodičovi, ktorý s nimi už bývať nebude.
Ako môže byť nápomocný mediátor?
Rátajte s tým, že deti môžu mať na informáciu o rozvode rôzne reakcie od plaču, cez hnev až po pocit bezmocnosti. Niektoré deti po rozvode rodičov navštevujú detského psychológa, aby im pomohol vyrovnať sa s novou situáciou, a to najmä vtedy, ak informácia o rozvode nebola odkomunikovaná zrozumiteľne alebo sa pri jej podávaní nebral ohľad na ich pocity.
Mediátor môže poskytnúť nielen priestor na rodinnú komunikáciu, ale v jeho kompetencii je rozhovor usmerňovať tak, aby sa deti necítili novou informáciou ohrozené. Zároveň vám môže poradiť, aké slová voliť, čomu sa radšej vyhnúť a ako deti ubezpečiť o vašej láske k nim. Pre deti môže byť takýto deň významný v pozitívnom aj negatívnom zmysle – v závislosti od toho, ako vyzerali podmienky na ich život a rozvoj v rozpadajúcej sa rodine, ale aj od toho, ako im informáciu o rozvode podáte a aké pocity to v nich vyvolá. Každé dieťa je iné a rozhovor na takúto dôležitú tému by mal byť vedený citlivo, aby ublížil čo najmenej.
Ako aj po rozvode zostať v dobrom ľudskom a rodičovskom vzťahu?
Ako aj po rozvode zostať v dobrom ľudskom a rodičovskom vzťahu?
Je veľa párov, ktorí po rozvode nevedia na svojho bývalého partnera nájsť pekné slovo. Často je to spôsobené tým, že každý z nich v sebe cíti krivdu alebo zradu zo strany partnera, a tak často až po zvyšok života zostávajú voči nemu v hneve alebo v pocite ublíženia. Komunikujú spolu iba vtedy, keď musia, aj to iba cez deti alebo cez právnika.
Sústredia sa na to zlé, čo vo vzťahu bolo, miesto toho, aby ocenili to, čo bolo na vzťahu pekné a bez hnevu a vyrovnaní pokračovali vo svojom živote pri hľadaní nového partnera. Neuvedomujú si, že práve odpustenie prináša do života ľahkosť a nové možnosti na krásny vzťah. Vo väčšine prípadov platí, že kto neodpustí a neprijme svoju zodpovednosť za to, kam vzťah dospel, prenáša si tie isté problémy do nového vzťahu.
Porozvodová mediácia
Partnerská porozvodová mediácia sa sústredí práve na zvedomenie všetkého, v čom ten ktorý partner pochybil, aj keď v konkrétnej situácii konal najlepšie ako vedel bez úmyslu ublížiť tomu druhému. Práve takéto zvedomenie často vedie k tomu, že mizne hnev, úzkosť, obviňovanie či sebaobviňovanie a na svojho bývalého či bývalú sa vieme pozrieť z úplne iného uhla pohľadu.
Napokon, čo ukazujeme svojim deťom, ak pred nimi nepekne hovoríme o ich otcovi či mame? Deti to nebudú považovať za pravdu, pretože svoj názor si urobia samé. Budú sa hnevať skôr na nás, pretože my budeme tí, ktorí zo seba vypúšťajú to škaredé na človeka, ku ktorému majú pozitívny vzťah. Aj keď dieťa nie je schopné zastaviť nás v ohováraní druhého rodiča, vo svojom vnútri cíti rozpor. Ukazujeme mu, že sme slabí, ublížení, samoľúbi či ješitní.
Ak sa to týka aj vás, skúste zvážiť, či by nebolo načase odpustiť, priznať si aj svoj podiel na rozpade manželstva a začať hľadať cestu k ľudskej komunikácii so svojím bývalým či bývalou.
Môj partner si píše s inými ženami
Môj partner si píše s inými ženami
Moderné technológie nám okrem uľahčenia života priniesli aj možnosť nezáväzne a anonymne nadväzovať široké spektrum sociálnych vzťahov. Osamelí ľudia tak majú šancu zoznámiť sa s niekým, koho by v „živej“ realite ani nestretli. Je mnoho párov, ktoré vznikli na základe kontaktu cez rôzne zoznamky či sociálne siete a mnohým ľuďom práve tento spôsob zoznámenia priniesol do života skutočné šťastie a vhodného partnera.
Na druhej strane mnohým párom práve sociálne siete vzťahy rozbili. Či už z dôvodu, že jeden z partnerov (alebo obidvaja) vymenili svoju drahú polovičku za četovanie s kamarátmi alebo čítanie rôznych článkov, alebo kvôli tomu, že jeden z nich si začal vymieňať dôverné či sextingové správy s niekým iným opačného pohlavia.
Čo vedie mužov k písaniu sexuálne ladených správ mimo vzťahu?
Ak si muž začne písať s inou ženou cez sociálne siete a ich správy sa čím ďalej tým viac týkajú sexuálnej oblasti, svoj diel zodpovednosti za takéto aktivity mimo vzťahu má pravdepodobne aj jeho partnerka. Je dobré vedieť, že vždy, keď príde k niečomu nežiaducemu vo vzťahu, podiel obidvoch partnerov na takomto dianí je rovnaký – 50 ku 50.
Čo mužovi vo vzťahu chýba?
V prvom rade je možno potrebné zamyslieť sa nad tým, čo partnerovi vo vzťahu chýba, ak si tajne píše s inou, s ktorou sa možno ani nikdy nestretne, ale písanie s ňou mu dáva dobrý pocit? David Deida, autor viacerých kníh o mužoch a ženách, hovorí, že to najdôležitejšie, čo muž vo vzťahu potrebuje, je úcta a rešpekt. Ak si váš partner vymieňa s inou ženou sextingové správy, skúste sa spýtať sama seba: Dokážem úprimne podporovať svojho muža? Dokážem ho nasledovať? Nekritizujem jeho rozhodnutia? Na verejnosti o ňom hovorím pozitívne, alebo ho zhadzujem? Podporujem ho v jeho úspechoch? Dokážem sa mu plne odovzdať? Venujem mu aj v intímnych chvíľach dostatok pozornosti tak, ako to má rád? Viem byť pri ňom hravá, divoká, láskavá a mäkká, alebo s ním väčšinou bojujem a hrám hru „kto z koho“?…
Je neplodnosť dôvodom na rozvod?
Je neplodnosť dôvodom na rozvod?
Odpoveď je trochu komplikovanejšia: je aj nie je. Dôležité je zodpovedať si na zásadnú otázku: Čo je dôvodom toho, že chcem mať dieťa. Odpoveď môže byť akákoľvek a žiadna nie je správna či nesprávna. Každý to máme inak. Niekto môže chcieť deti preto, že po nich túži a nevie to vysvetliť, iný môže chcieť dediča, ďalší to môže považovať za bežnú súčasť života, iný by sa bez detí cítil nerovnocenný s ostatnými ľuďmi, alebo by pociťoval hanbu za to, že ostatní o jeho neplodnosti vedia… Podstatné je nájsť tú odpoveď v sebe. Teda: ako to mám ja?
Dieťa nie je lepidlom vzťahu
Niektorí manželia považujú víziu mať dieťa za akési lepidlo, ktorým zlepia svoj vzťah navždy. Určite každý z nás už počul vetu: Keď budeme mať dieťa, náš vzťah sa spevní a posunieme sa ďalej. Nie vždy však tomu tak je. Niekedy je pravdou pravý opak – keď manželia nepripravení na zodpovednosť a starostlivosť o dieťa musia v noci vstávať, prebaľovať, utišovať, kŕmiť a všetko ostatné, čo bábätko 24 hodín denne potrebuje a vyžaduje, mení sa ich nastavenie voči sebe navzájom – majú na seba málo času, sú unavení, prestávajú sa venovať jeden druhému a všetku pozornosť zameriavajú na svojho potomka. Ak už predtým boli vo fungovaní vzťahu nejaké problémy, dieťa ich v takomto prípade nevyrieši, ale môže ich prehĺbiť.
Čo v prípade, že partneri nemôžu mať spolu dieťa?
Existuje veľa možností ako žiť v páre bez možnosti splodiť spoločné dieťa. Ak je túžba príliš silná a obidvaja sú vysporiadaní s tým, že zvládnu rodičovské povinnosti, a to aj bez ohľadu na to, kto z nich je neplodný, je tu, samozrejme, dnes už možnosť umelého oplodnenia, pričom spermia nemusí pochádzať od partnera matky. Druhou možnosťou je dieťa si adoptovať, aj keď to býva dosť zdĺhavý proces.
No a v neposlednom rade je tu možnosť zostať bezdetnými. V takomto prípade je veľmi dôležité po zodpovedaní si zásadnej otázky v úvode položiť si ďalšiu otázku: Čo iné než dieťa by náš vzťah mohlo spájať dostatočne silno a tak, aby sme spolu zostali? A tu sa môžu obidvaja partneri zamyslieť nad tým, čo ich k sebe pritiahlo, aké spoločné aktivity majú, čo spolu robia radi, kam sa môže sústrediť ich pozornosť a starostlivosť, kde sa môžu prejaviť ako silní jedinci a ako silný pár. Zmyslom života každého človeka je niečo iné a ak chýba možnosť splodiť dieťa, je niekedy potrebné zamyslieť sa nad tým, čo nám táto životná skúška má dať a kam sa má náš život v partnerstve uberať…
Peniaze ako jeden z dôvodov rozpadu vzťahov
Peniaze ako jeden z dôvodov rozpadu vzťahov
Peniaze a zaobchádzanie s nimi býva častým dôvodom nielen hádok v manželstve, ale v konečnom dôsledku aj jeho rozpadu. Prečo je to tak?
Ako to bolo so spoločnými peniazmi kedysi?
Skúsme sa na to pozrieť v uhla histórie: Kedysi, keď sa dvaja mladí ľudia zobrali a začali spolu žiť, založili si spoločný účet, prípadne si vyhradili „šuflík“, ktorý slúžil na spoločné príjmy a výdavky. Tam raz do mesiaca pribudli dve výplaty, ktoré sa míňali na bežný chod domácnosti, na deti, na nákup ošatenia či zariadenia a niečo sa odložilo. Správcom týchto peňazí boli obidvaja manželia a na výdavkoch sa buď vzájomne dohodli, alebo ten hospodárnejší z nich tento účet spravoval.
Ako je to dnes?
V súčasnosti, keď už nemusíme mať naše vzťahy podložené sobášnym listom a často ani spoločným bývaním, zvykli sme si, že výplata každého z partnerov (manželov) patrí iba jemu a on sám (alebo po dohode) sa rozhodne, koľko dá do spoločného balíka po prerátaní spoločných nákladov. Ostatné peniaze si upotrebí každý z partnerov po svojom. Je to úplne legálne a je to v poriadku, až kým neprídu deti.
Čo sa zmení, keď prídu deti?
Keď sa narodí prvé dieťa, žena vo väčšine prípadov zostáva doma na materskom, neskôr na rodičovskom príspevku, a muž chodí do práce a zarába. Ak manželia nemajú spoločný účet, na ktorom by sa kumulovali všetky príjmy, tak väčšinou žena minie svoj materský príspevok na domácnosť a dieťa. Na jej potreby jej zvyčajne už nevyjde. Samozrejme, že obidvaja sú rodičmi, preto muž povie svojej žene, že keď minie svoje peniaze, môže si od neho hocikedy vypýtať na čo potrebuje.
Vzniká nerovnocenný stav
Tu ale vzniká stav „podriadený-nadriadený“, pretože hoci muž žene neodmietne dať peniaze v prípade potreby, musí si ich žena od muža pýtať. To znamená, že žena je oproti mužovi v podriadenej úlohe a muž má kontrolu nad všetkými peniazmi. A to aj napriek tomu, že často je žena tá, ktorá pri malom dieťati pracuje 24 hodín denne oproti mužovi, ktorý za podstatne vyšší príjem odpracuje denne menej hodín ako ona. Keďže tento stav je nerovnocenný, odrazí sa to aj na spolužití a vzťahu partnerov. Žena je frustrovaná a muž často ani nechápe, prečo. Dôsledkom je, že ani jeden z nich sa necíti dobre a začínajú hádky.
Neexistuje univerzálne riešenie
Aj keď neexistuje univerzálne a spravodlivé riešenie ako zaobchádzať s peniazmi v partnerskom vzťahu, možno by sme mohli čerpať zo skúseností našich predkov, ktorí si nenechávali zadné vrátka v podobe vlastného účtu a vlastných úspor, ale odovzdali sa do vzťahu celí a so všetkým, čo máme. A to s myšlienkou na to, že je to nie „moje“ alebo „tvoje“, ale jednoducho „naše“.
