Keď svojim klientom položím otázku, čo ich kedysi spájalo, často si ani nevedia spomenúť. Stáva sa aj to, že obidvaja zhodne povedia, že nič a to aj napriek tomu, že majú spolu deti a určite aj veľa krásnych spoločných zážitkov.

Máme schopnosť generalizovať a táto schopnosť sa prejaví najmä vtedy, keď sa cítime od partnera odpojení. Postupne začneme používať slová „nikdy“, „všetko“, „vždy“, „nič“… Hovoríme: „Nikdy si mal nemal rád“ alebo „Všetko, čo urobím, je zlé“ alebo „Vždy som bol u teba na poslednom mieste“ alebo „Nič pekné som s tebou nezažila“…

Dobrou metódou pri snahe znovu sa k partnerovi pripojiť a zažívať niečo pekné, je práve spomenúť si na pozitívne zážitky a chvíle, keď nám s ním bolo dobre. To pomáha zmeniť náš pohľad naňho, ale aj pohľad na náš vzťah. A keď sa k nemu chceme priblížiť z takejto pozitívnej energie, je to oveľa úprimnejšie a prínosnejšie než keď máme v sebe veľa hnevu a presvedčení o tom, že to celé už od začiatku bolo iba zlé.

V partnerských vzťahoch úplne prirodzene prichádza k vzájomnému odpájaniu a znovupripájaniu. Nie je to len z dôvodu hádok a konfliktov, príčinou bývajú aj pracovné povinnosti, preťaženosť v domácnosti, časté urážanie, nevyslovené potreby a podobne.

Pokiaľ vzťah funguje tak, že po každom nedorozumení alebo po vyriešení problému dochádza k opätovnému pripojeniu, cítia partneri spolupatričnosť a ich spoločný život ide bez väčšej ujmy ďalej. Ak ale nastane situácia, kedy sa jednému alebo druhému dlhodobo nedarí s partnerom nadviazať uspokojujúci kontakt, prichádza frustrácia. Tá môže mať za následok emocionálne vydieranie, tlak na partnera, snahu o prílišnú blízkosť, výčitky či obviňovanie.

Niekedy je vhodné porozmýšľať nad tým, či sa vzťah nenachádza vo fáze, kedy sa potrebuje iba trochu nadýchnuť a prestať tlačiť na pílu. Ak si partneri dokážu dať priestor a trochu slobody na navnímanie toho, ako sa vo vzťahu cítia, má to často oveľa uzdravujúcejší účinok než keď sa jeden snaží dosiahnuť blízkosť toho druhého nasilu a za každú cenu.