Väčšina z nás považuje partnerský vzťah za príležitosť ako byť šťastný. Hovoríme si, že ak by sme mali krásny plnohodnotný partnerský vzťah, určite by sme sa cítili naplnení, spokojní a šťastní.

Kvalitný partnerský vzťah je určite súčasťou našej spokojnosti. Často sa však stáva, že snívame o niekom inom než práve o tom, koho máme už dávno pri sebe. Nazdávame sa, že keby náš partner bol taký a taký, keby sa zmenil, keby sa prispôsobil, keby… boli by sme šťastní.

Každé naše „keby bolo tak a tak, bolo by nám dobre“ je však iba pascou našej mysle. Naša myseľ si kladie podmienky a tým nám zahmlieva skutočnosť, z ktorej pre naplnenie nášho šťastného života môžeme čerpať. Niekedy by stačilo „iba“ zmeniť vnímanie a pozrieť sa na nášho partnera nie ako na nepriateľa, ale ako na človeka, ktorého správanie môže byť pre nás veľkou výzvou k zmene vlastného zmýšľania, konania a reakcií. Čo keby sme teda začali od vlastnej zmeny a počkali si, čo sa bude diať na druhej strane?