Keby sme mali definovať pojem šťastie, niektorí z nás by ho priradili ku kombinácii zdravia, materiálneho zabezpečenia, peňazí, zaujímavej práce, kvalitných vzťahov, zábavy… Iní by možno povedali, že k šťastiu stačí dobrý vzťah s partnerom a ďalším by k šťastiu stačilo zdravie, pretože všetko ostatné si vedia pri dobrom zdraví zabezpečiť sami.

Každopádne všetky uvedené súčasti šťastia sú iba jeho vonkajšími príčinami. Samozrejme, ak sme zdraví, máme materiálnu hojnosť a kvalitné vzťahy, prispieva to k nášmu dobrému pocitu, ktorý vo všeobecnosti označujeme ako šťastie. Ale naozaj by to stačilo? Boli by sme naozaj šťastní, ak by sme toto všetko mali? Možno áno, možno nie.

K vonkajším príčinám, ktoré prispievajú k nášmu šťastiu, je mimoriadne dôležité doložiť aj tie vnútorné. Bez nich by sme síce mali všetko, ale vnútri by sme boli prázdni, nenaplnení a stále by sme to „šťastie“ iba hľadali.

Nech by sme mali čokoľvek na svete, ale naša myseľ by bola plná negatívnych myšlienok a trpeli by sme úzkosťou a strachom, nič z toho, čo by nám patrilo, by nás netešilo. Dokonca aj keby nás iní ľudia mali radi, ale mi by sme sa na svet nevedeli pozrieť pozitívnymi očami, neboli by sme šťastní. Skutočné šťastie sa nespája s tým, čo vlastníme alebo čo si o nás myslia iní alebo či nás iní majú radi, ale s vnútorným pokojom a mierom v srdci. Takýto stav nezávisí od vonkajších okolností, ale od nastavenia mysle. Je teda stavom neviditeľným – vnútorným.

Skúsme začať s vďačnosťou. Je veľa vecí, po ktorých túžime, ale často zabúdame na to, čo máme. Vďačnosť môžeme prejaviť napríklad aj tým, že keď sa ráno zobudíme, usmejeme sa na nášho partnera namiesto toho, aby sme ho zabili pohľadom za to, že večer nevyniesol smeti.