Aké hry vo vzťahu s partnerom hráme
Ak začneme pozorne sledovať jednotlivé vzťahy, zistíme, že vo väčšine z nich ide o akúsi „nevedomú hru“. Niektorí partneri sa hrajú na rodiča a dieťa, iní na závislého a spoluzávislého, ďalší na diktátora a obeť, prípadne na vzájomné emocionálne bodanie, tlak a odťahovanie, sudcu a večného vinníka, alebo na najrozšírenejšiu hru problematických manželstiev – kto z koho.
Hry v manželstvách je, samozrejme, možné hrať iba vtedy, ak s pravidlami hry obidvaja partneri nevedome súhlasia. Svoj súhlas dajú najavo už len tým, že sa do hry partnera zapoja. Teda ak napríklad jeden z partnerov začne toho druhého obviňovať a on na to reaguje sebavyviňovaním, tak sa obidvaja zapojili do hry, ktorá môže prejsť do ďalšej hry – kto z koho. Tam môže prísť napríklad k dialógom, kde spoločne preberajú, kto kedy a čo zlé komu urobil či povedal, prípadne neurobil či nepovedal. Určite to všetci poznáme.
Ako ale z takejto hry vystúpiť? Je to jednoduché – nezapojiť sa už na začiatku, prípadne sa v priebehu hry prestať zapájať. Z týchto hier totiž neexistuje víťaz, a to ani vtedy, ak jeden z nich nadobudne pocit víťazstva vďaka silnejšej argumentácii, čo znamená, že obidve strany sa budú po hre cítiť zle.
Naše ego nám často nedovoľuje vystúpiť z hry, pretože by sme si pripadali porazení, a to predsa nemôžeme dovoliť. Ale skúsme sa spýtať sami seba – chceme sa cítiť ako víťazi, alebo radšej vystúpime zo začarovaného kruhu, aby sme sa cítili lepšie?
